Vance stál na čele ministerstva zahraničných vecí USA od roku 1977. Je jedným z dvoch amerických šéfov diplomacií, ktorí odstúpili pre nesúhlas s prezidentovou politikou. V čase iránskej rukojemníckej krízy v roku 1980 predložil svoju rezignáciu, keď nesúhlasil s akciou na oslobodenie 52 Američanov. Americkí rukojemníci sa napokon dostali na slobodu po 444 dňoch strávených v iránskom zajatí.

Bol mozgom viacerých amerických dohôd, ktoré boli svojho času historickým prielomom, ale ich význam zanikol v hlasnom odpore domácej americkej politickej scény, ktorá ho obviňovala z „tápania“. Vyjednal dohodu s Panamou, Čínou i ozbrojovacie dohody so ZSSR a zohral významnú úlohu na mierových rokovaniach medzi Egyptom a Izraelom v Camp Davide. Hovorieval, že ho napokon porazila Bosna. I výsledkom jeho snaženia bolo, že USA odovzdali Paname Panamský prieplav a obmedzili vojenské vzťahy s Taiwanom. Dohodu so ZSSR SALT 2 však nedokázal predať doma, Senát ju zamietol a napokon sa od nej dištancoval aj prezident Carter.

Novú úlohu si našiel v rámci OSN v 90. rokoch počas vojny na Balkáne. Dojednal prímerie medzi Srbmi a Chorvátmi, ale nepodarilo sa mu to isté v Bosne, a tak to vzdal a v roku 1993 znovu odstúpil. Svoj posledný boj s Alzheimerovou chorobou zohral v tichosti. Nemocnica v New Yorku, v ktorej zomrel, odmietla zverejniť, ako dlho bol jej pacientom.

(reuters)