jednotu“ a volal po „dôstojnej“ diskusii. Premiér Lionel Jospin zareagoval o dva dni neskôr: želal si „zodpovednú a jasnú“ národnú diskusiu. Ôsmeho januára si obaja podali ruku na nádvorí Elyzejského paláca a pred kamerami sa priateľsky potľapkali po pleci.

Na výslní zavládlo porozumenie, ale boj sa len presunul do zákulisia, kde sa na neho horlivo pripravujú volebné tímy. Jospinov klan má už svoj úplne nový volebný stan a poradkyňu pre imidž, ktorá inscenuje Jospinove vystúpenia na verejnosti. Ako boli napríklad novoročné nákupy Jospinovcov za euro pred kamerami. Chirac má na túto úlohu dcéru Claude, ktorá sa už niekoľko rokov stará o imidž svojho otca. Meno šéfa kampane oznámia v najbližších týždňoch.

Obaja však odmietajú otvorene vyhlásiť kandidatúru. V prezidentských kruhoch sa šepká o konci marca, v každom prípade nie pred Jospinom. Ten sľúbil, že sa definitívne vysloví až koncom februára. Obaja vedia, že priskorý vstup do volebnej kampane by vyčerpal pozornosť voličov. Ich aktuálna funkcia ich navyše drží na výslní a v čele prieskumov, čo im ostatní menej exponovaní kandidáti vyčítajú ako zneužívanie politickej funkcie za účelom volebných ziskov. Všetci pozorne sledujú prieskumy verejnej mienky, ktoré kancelária prezidenta i premiéra pravidelne platia z rozpočtu ich úradov. Denník Libération nazval svoju analýzu o predvolebnej kampani „pätnásť zajacov a dve korytnačky“, s narážkou na vysoký počet kandidátov.

Rovnako postupoval aj socialista Francois Mitterand v roku 1988: snažil sa čo najviac využiť svoje inštitucionálne postavenie a sledoval prieskumy.

Autor: ROMAN KRAKOVSKÝ, Paríž, čtk pre SME