Nie je veľa kapiel na Slovensku, ktoré s úplnou ľahkosťou a samozrejmosťou ,zásobili` našu pop-music toľkými nezabudnuteľnými melódiami ako skupina Modus. Kapelou sa premlelo množstvo mien, mala hviezdne aj horšie obdobia. No od začiatku stál pri vzniku všetkých tých obrovských hitov, ktoré sa dnes stávajú už objektom mladších generácií hudobníkov a ich ,remakov`, jeden človek - Janko Lehotský. Jeho tohtoročné aprílové päťdesiatiny sa stali túto sobotu príležitosťou na malú rekapituláciu. V petržalskom Zrkadlovom háji sa v rámci myšlienky Generácia 50 stal Janko Lehotský po Fedorovi Frešovi, Mariánovi Vargovi a Vladimírovi Mišíkovi ďalším, ktorý tu koncertom - prierezom svojej tvorby - zavŕšil svoje abrahámoviny. A zloženie obecenstva len dokazovalo, že na pesničkách Modusu bol odchovaný nejeden Slovák. Okrem najbližších Jankových priateľov a obrovskej hudobnej ,modusáckej` rodiny tu sedeli študenti vedľa pamätníkov - zďaleka nielen hudobníkov: prišiel sa pozrieť Milan Markovič s dcérou, Tomáš Janovic, Vašo Patejdl, Dušan Trančík, Peter Susko, Alena Heribanová, Zdena Studénková, kamaráti z Astorky - Mirko Noga, Vlado Černý a Silvia Šuvadová... Mnohí z priaznivcov Modusu a Janka Lehotského si to v slávnostný narodeninový večer vyskúšali s kapelou priamo na pódiu. Okrem pôvabných vokalistiek, troch mladých slovenských herečiek Moniky Hilmerovej, Sone Norisovej a Heleny Krajčiovej, ktoré začali s Lehotským spolupracovať pri jeho poslednom albume Čiernobiely svet, tu vystúpili legendy Pavol Hammel a Jozef Barina, Yvona Novotná a Jozef Paulíny (ktorí boli isté obdobie spevákmi Modusu), Ľuboš Stankovský, Peter Nagy, v úžasnom trúbkovo-klavírnom duete si s bratom zahral hudobník Juraj Lehotský.

"Okolo nás dnes vzniká strašne veľa nehudby. Preto sa rád stretávam s ľuďmi, ktorým ide o hudbu a ktorí ju robia. Janko Lehotský znamená pre Slovensko jednoducho človeka, ktorý vie písať piesne. Univerzálne melódie, ktoré môžu byť pomalými skladbami, rock`n`rollom, alebo reagge," povedal pre SME Peter Nagy. Muzikant z trochu inej generácie, Jozef Barina, nám o Lehotskom povedal: "Je to fantastický človek. Žije život bez akéhokoľvek pomyslenia na vlastný prospech. On ho prežíva a miluje. A to všetko je v jeho skladbách." Reakcie publika na mnohé legendárne piesne dali tomuto výstižnému vyznaniu na koncerte jednoznačne za pravdu. Úsmev, Sen mora, Dievčatá, Pozhasínané, Letná láska,... to všetko sú skladby, ktoré si aj v slede rýchlo sa striedajúcich módnych hudobných vĺn nosíme stále hlboko v sebe. A ťažko ich ohrozí ďalšia päťdesiatka rokov.

Najbližšie pristavenie pri tomto okrúhlom čísle v Zrkadlovom háji pravdepodobne nebude také rozmarné a veselé ako stretnutie Janka Lehotského s jeho priateľmi. Do Generácie 50 sa trochu komornejšími krokmi zaradí v októbri Dežo Ursiny, ktorý si na svoje jubileum nepočkal na tomto svete. Pripomienka jeho tvorby na konci roka by sa vraj mala stať niečím viac ako záležitosťou jedného večera. A možno príde aj Buty...