Märta Tikkanenová (1935) je Helsinčanka píšuca po švédsky, veľmi populárna v škandinávskych krajinách, ale napríklad aj v Nemecku; jej knižky sprevádzajú 200-tisícové náklady. A vydanie každej jej knihy (Teraz zajtra, Mužov nemožno znásilniť, Červená čiapočka...) takmer s určitosťou vyvoláva vlnu kontroverzných diskusií. Priam ako rozbuška zapôsobil práve jej Príbeh lásky storočia (1978), dosiaľ jediná kniha, ktorá jej vyšla na Slovensku. A keďže v týchto dňoch M. Tikkanenová navštívila medzinárodný knižný veľtrh Svět knihy `97 v Prahe, slovenskí vydavatelia neodolali a pozvali ju na jeden deň na návštevu do Bratislavy. Kníhkupectvo Artfórum sa tak v pondelok stalo miestom príjemného stretnutia elegantnej dámy s typickými nordickými črtami s jej čitateľmi (predovšetkým čitateľkami). Stredobodom pozornosti bola, pochopiteľne, knižka Príbeh lásky storočia, ktorá sa stala v Bratislave po svojom vydaní jednou z najčítanejších. Strhujúce rozprávanie vo veršoch o vzťahu spisovateľky s jej manželom - takisto známym autorom a novinárom Henrikom Tikkanenom, ktorý zomrel pred niekoľkými rokmi, - šokovalo svojou úprimnosťou a hlbokou intimitou. Märta Tikkanenová sa v knižke vyznáva zo svojho každodenného života s človekom závislým od alkoholu. Čitateľ vidí spisovateľku až na dne jej duševných síl, pozoruje jej každodenné rozhodovanie odísť, vzdať sa, potom po tisíci raz jej vstávanie na nohy... V knižke vystupujú aj ich dve deti. Na otázku, či jej takúto otvorenosť nikdy nevyčítali, povedala: "Pre naše deti bolo celkom prirodzené, že rodičia, a nielen tí ich, čosi píšu do novín alebo do kníh. Pasáže, ktoré boli o nich, sme si dokonca čítali spolu. A nikdy ma z uverejnenia tých bolestných vecí neobvinili..." Jej osobnú spoveď veľmi dobre prijal aj človek, o ktorom a pre ktorého riadky boli - manžel Henrik. V knihe sa ani raz nespomína slovo "muž" , alebo "manžel", a M. Tikkanenová to vysvetľuje: "Nikdy som si nemyslela, že to budem publikovať. Zo začiatku som to písala iba preto, aby som prežila do ďalšieho rána. A bolo mi jasné, kto je v tých textoch kto... Až neskôr som si povedala, že by som mohla pomôcť aj ďalším ľuďom, ktorí prežívajú čosi podobné. Ale bolo to veľmi ťažké rozhodnutie." Spisovateľka verí, že jej knihy (Červená čiapočka z r. 1986 sa dostane k slovenským čitateľom o niekoľko týždňov) často spôsobujú rozhorčenie a nekončiace debaty práve preto, že hovoria o problémoch, ktorým Fínsko nerozumie a nechce rozumieť. No odmieta, že by jej Príbeh lásky storočia bol písaný z nenávisti: "Nie je to kniha nenávisti, ale lásky. No keď niekoho ľúbite, aj ho nenávidíte. Náprotivkom lásky predsa nie je nenávisť, ale nevšímavosť..."