Dvadsiateho prvého marca 1997, skôr ako sa zámocká vináreň v Pezinku na niekoľko hodín ponorí do vzrušujúcej atmosféry degustácie mladých vín, ktorýsi z dvadsiatich piatich prítomných odborníkov na chute, farby a vône moku ukrývajúceho pravdu, zahlási: "V zime je na koštovku priskoro, víno ešte nie je dozreté, a v lete zasa neskoro - už je vypité." Enológovia sa smejú, no už onedlho ide do tuhého. Pod odborným vedením doc. Ing. Fedora Malíka, CSc., držiteľa francúzskeho štátneho vyznamenania "Rytier poľnohospodárskeho rádu", si päť komisií najskôr "vyladí" spoločnú chuť rovnakou vzorkou vína. Na stoloch medzitým personál rozloží rekvizity neutralizujúce chuť a vôňu: kúsky syra a horiace sviečky. Postupujú Vedelovým systémom hodnotenia vín - výstavná vzorka má na začiatku nulový počet bodov a ak sa jeho kvalita ukáže zo všetkých stránok vynikajúca, nula na konečnom konte bude znamenať titul šampióna výstavy. "Ak by sme nepostupovali Vedelovým systémom prisudzovania trestných bodov, ale pôvodným, ktorý body iba hojne rozdával, dostali by všetky vína nejaké ocenenie, a to, priznajme si, je cesta späť," presadzoval už vlani, pred I. ročníkom pezinských vínnych trhov F. Malík. A ustavične pritom opakoval: "Moderna v hodnoteniach vín postupuje, dnes už nestačí potľapkávať sa po ramenách a hovoriť si, akí sme dobrí. Pokúsme sa byť lepší!" Hoci ani jedna z 315 výstavných vzoriek, s ktorými sa vinári a vinohradníci z malokarpatského regiónu, ale i z Moravy a južného Slovenska prihlásili do anonymnej súťaže, nezíska nulu, súťažiaci pochopia: prestíž ich podujatia nezadržiteľne stúpla. Priebeh degustácie v priestoroch zámockej pivnice s pôžitkom sledujú aj manželia Ivičičovci. Vďaka ich sponzorstvu môžu odborníci usrkávať z vínnych produktov a pátrať po víťazoch. "Degustácia nie je šarlatánstvo," zachytia monológ pána Malíka, ktorý túto profesiu považuje za obrad. "Vyžaduje si to človeka, ktorý víno nosí v srdci, vie obrábať vinicu, rozozná veltlín zelený od vlašského rizlingu a dlhé roky dorába vlastné víno," pokračuje enológ a s pôžitkom rozpitváva detaily: "Degustátor posúdi najskôr zrakom jeho zdravotný stav a zvláštne farebné nuansy. Až potom pokrúti pohárom, dá si ho pod nos a vťahuje dúšky ľahkoprchavých aromatických látok. O čosi neskôr skrúti jazyk do valčeka, naleje si doň zopár kvapiek moku a tie váľa. Hodnotí víno hmatom, skúma jeho sladkosť, kyslosť a horkosť, pátra po harmónii. Lebo víno je ako žena, degustátor odhaľuje jeho telo na jazyku, hrá sa s ním a neustále odďaľuje okamih, v ktorom uvidí dno pohára. A napokon, na základe vzhľadu, vône a chuti, vynesie globálny úsudok."