v, známych pod názvom Igric, v bratislavskom Divadle West. Odovzdávanie prestížnych filmových ocenení sprevádzali často pesimistické prejavy autorov, ktorým v práci bránia maniere slovenskej politickej kultúry. Napriek tomu porota, pracujúca pod vedením Lea Štefankoviča v zložení Dušan Mitana, Vido Horňák, Dodo Šimončič, František Jurišič a Katarína Začková, mala čo oceňovať. Iba v oblasti celovečernej hranej tvorby si po dôkladnom zvážení nevybrala z dvoch možných, vlani vzniknutých kandidátov (Jaškov sen a Suzanne) ani jedného. Ukážku z diel v tejto kategórii preto na plátne nahradilo iba šumiace zrnenie. Celovečerná kinematografia žala úspechy vďaka svojej dokumentárnej rovine - Papierové hlavy režiséra Dušana Hanáka si okrem hlavnej ceny Igric a prémie pre ich strihačov (Patrik Pašš a Alena Pätoprstá) odniesli i Cenu slovenskej filmovej kritiky. Ako najlepší zahraničný film v slovenských kinách novinári označili britskú snímku Trainspotting, za ktorú cenu kritiky prevzali zástupkyne distribučnej spoločnosti Intersonic. Za celoživotné dielo porota odmenila režiséra Martina Hollého (1931), autora dnes už klasických diel ako Balada o siedmich obesených, Medená veža, Orlie pierko, Smrť šitá na mieru či Signum laudis. Z rozsiahlejších projektov triumfoval i televízny román Koniec veľkých prázdnin, za ktorý prevzal prémiu v oblasti televíznej a dramatickej tvorby jeho režisér Miloslav Luther. Náročnú realizáciu diela ocenila i autorská ochranná organizácia LITA. Kvalitu oklieštenej pôvodnej televíznej produkcie potvrdili aj tvorcovia filmu Prášky na spanie - osobitnú cenu poroty si za jeho scenár odniesol spisovateľ Dušan Dušek, prémie zaň patria sympatickej manželskej dvojici, režisérovi Jurajovi Nvotovi a herečke Anne Šiškovej. Nádejnú generáciu filmárov zastupovali medzi ocenenými študenti VŠMU. Juraj Lehotský uspel ako režisér dokumentu Budeme mať výkony, budeme mať diplomy a perspektívy slovenskej animovanej tvorby potvrdili Katarína Urbanová i Vanda Raýmanová, ktorá na javisko vybehla nielen s ruksačikom na chrbte, ale i s ďalším dvojnásobne živým "batôžkom". Na otázku moderátorky večera Adriany Hosťoveckej totiž prezradila, že jej plány do budúcnosti sa na istý čas presunú z filmovej oblasti do materskej - od lekárov sa minulý týždeň dozvedela, že to budú dvojičky. Dôkazom ojedinelej práce dokumentaristov, ktorých diela síce okrem peňazí zvyknú dlhšie čakať aj na svoje televízne uvedenia, boli ceny pre Leu Gallovú (za dojímavé humánne posolstvo Zabudnuté deti), Petra Geržu (za výpoveď osudov bývalej Juhoslávie vo filme Kataklizma nádeje) i Petra Kerekesa (za citlivý príbeh O troch dňoch v Jasovskom kláštore). Chvíľami pesimisticky posmutnelý, ale zásluhou skvelej spoločnosti, do ktorej zavítal aj prezident Michal Kováč s manželkou, nadovšetko príjemný večer vo Weste sprevádzali hudobné i scenáristicky nečakané oživenia v podaní Petra Lipu. Súčasťou troch hlavných cien boli aj knižné darčeky zo spriaznených vydavateľstiev a Martinovi Hollému daroval svoj obraz výtvarník Rudo Sýkora. Sošku Igrica, ktorú Dušanovi Hanákovi odovzdal jej minuloročný držiteľ Martin Šulík, tvorí bronzové dielo akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Cena s týmto názvom bola prvýkrát udeľovaná v 60. rokoch ako výhradne filmová. Na tradíciu v roku 1993 nadviazali spoločne Slovenský filmový zväz s Literárnym fondom SR a od roku 1995 sa k nim pridala Únia slovenských televíznych tvorcov. Za tvorbu roka 1992 dostal obnoveného Igrica in memoriam režisér Štefan Uher, za rok 1993 Peter Solan, za rok 1994 Martin Slivka i Laco Kraus a za rok 1995 spomínaný autor Záhrady Martin Šulík. Za celoživotné dielo bol vlani odmenený režisér a výtvarník Viktor Kubal. Všetky ceny a prémie sú aj finančne ohodnotené Literárnym fondom SR a hlavným sponzorom bola tentoraz firma Kodak Professional Motion Imaging.