Problematika sociálnych dejín východného Slovenska bola jednou z tém, ktorým sa počas svojej bohatej vedeckej kariéry venoval profesor Daniel Rapant. Vydaním práce Sedliacke povstanie na východnom Slovensku roku 1831 sa pokúsil zobjektivozovať mýty a legendy, ktoré sa, na základe dobových kroník, o povstaní tradovali. Svoju prácu pripravoval v napätom ideologickom ovzduší konca tridsiatych rokov, ktorá spôsobila, že jeho dielo nebolo vydané. Aj nastupujúci komunistický režim ju hodnotil ako nevedecký produkt buržoáznej historiografie. Pravdou však je, že Rapantovo dielo o východoslovenskom sedliackom povstaní spracované pozitivistickou metódou s dôrazom na detailné zobrazenie udalostí na základe pramenného materiálu, je objektívnym historickým obrazom o príčinách, priebehu a dôsledkoch povstania.
D. Rapant vyslovil po preskúmaní dobových dokumentov v súvislosti so sedliackym povstaním na východe Slovenska názor, že tieto oprávňujú vidieť v sedliackom povstaní sociálne hnutie, čo aj doložil výrokmi účastníkov a niektorých predstaviteľov vtedajšej inteligencie vyrieknutých na obranu vzbúrencov. Podľa neho povstanie nemalo presne vytýčený cieľ sociálny ani politický (a ani ho nemohlo mať) a bolo skôr vášnivým protestom proti danému sociálnemu útlaku. O nejakých národných motívoch nemožno hovoriť. Ďalej zdôrazňuje, že hlavnou príčinou povstania nemohla byť travičská povera, čo aj príslušne dokumentuje.
Daniel Rapant, s ktorého menom sa spájajú počiatky profesionálnej historickej vedy na Slovensku, by sa bol v týchto dňoch dožil sto rokov. Považujeme za nevyhnutné si toto výročie dnes pripomenúť aj preto, že patril vo svojej dobe medzi tých učiteľov a vedcov, ktorí nesklonili hlavu pred totalitnou mocou a radšej podstúpili vynútený odchod z fakulty, než zradu svojho celoživotného diela a svetonázoru.
Autor: LADISLAV TAJTÁK (Autor je historik)
