Tri zbierky vo veku 23 rokov je pozoruhodná bilancia mladej bratislavskej poetky Jany Beňovej. Pozornejší zaregistrovali jej zaujímavú poéziu ešte roztrúsenú po časopisoch (Dotyky, Fragment, Slovenské pohľady), aj prvú zbierku v roku 1993 Svetloplachý (vyd. HEVI). K pochvaľne prijatému debutu, ktorý napísala ešte ako gymnazistka, pribudli pred niekoľkými týždňami k menu Jana Beňová hneď dve zbierky súčasne - Nehota a Lonochod. Verše, ktoré našli miesto v týchto dvoch pozoruhodných knižkách, nosila Jana Beňová - dnes študentka divadelnej dramaturgie na bratislavskej VŠMU - v hlave i na papieri už dlhší čas (básne z Nehoty sú z obdobia roku 1994, Lonochod vznikal o rok neskôr), no pútala nimi pozornosť iba na "čítačkách" niekoľkých literárnych večerov. Keď na jednom z nich začiatkom roka stretla Alberta Marenčína - dušu vydavateľstva Prístrojová technika - ten okamžite zaujímavú ženskú poéziu zaradil do svojich vydavateľských plánov. A v marci už obidve starostlivo výtvarne spracované knihy (Nehotu ilustrovala Valika Takáčová, verše Lonochodu sprevádzajú autorkine kresby), "prežívali" v bratislavskom Artfóre svoju vernisáž... Svetom obidvoch zbierok je priesečník svetov ženy a muža, a autorka úprimne priznáva, že každá je ohraničená a určená jedným vzťahom. "Áno, každá kniha je vždy venovaná tomu najmilšiemu. Len ten najmilší sa niekedy mení..." Verše sú teda plné pocitov blízkosti a samoty, "veľkej" aj platonickej nevery, odchodov a návratov - nielen od iných a k iným, ale predovšetkým k sebe samému. Obidve knihy sú cestopismi po ľudských dušiach. Autorkiným pozorovaním banalít a vzácností vzťahu dvoch ľudí, života ulice, mesta, zachyteným v modernej, originálnej poetickej reči. Vo svojich vydaných, "hotových" knižkách Jana Beňová nerada listuje, radšej si prečíta niečo od Nabokova, nadovšetko obdivuje Sylviu Plathovú. Napriek tomu, že dielo Sylvie Plathovej je jedna veľká životná tragédia vo veršoch, Jana sa nerada "vypisuje" zo svojho nešťastia. "Nechcem, aby čitatelia cítili môj smútok. Mala by som pocit, že ich zbytočne zaťažujem. Radšej o tom smutnom píšem z odstupu. Ale teraz mi je na svete tak dobre, že moja ďalšia zbierka má už teraz meno - Kvitne." "Keď sa rozprávajú príbehy o nevere, dajú sa vravieť dvoma spôsobmi - o zrade alebo o láske. Cestopis Lonochod je tým krajším príbehom nevery...," uvádza Jana Beňová jednu zo svojich dvoch nových zbierok.