pri Písku dosiahol v svojej hráčskej i trénerskej kariére rad pozoruhodných úspechov, na seniorský titul čakal až doteraz. So starším dorastom bratislavského Slovana (generácia okolo Rusznyáka a Horvátha) získal federálny titul. V opojných chvíľach si J. Walter spomenul aj na legendárneho ruského trénera Anatolija Tarasova. Jeho tichý hlas kontrastoval so salvami oslavného spevu, ktoré doliehali z kabíny Dukly do trénerskej miestnosti na chodbe trenčianskeho štadióna.
"Tento titul si nesmierne vážim. Keď si zoberiete skladbu mužstiev Košíc či Slovana a porovnáte ho s naším, tak v troch prípadoch - Murín, Jánoš a Pardavý by sme mali kvalitatívne navrch. Preto tvrdím, že rozhodol charakter tohto kolektívu. Chlapci dokázali, že keď sa dajú dokopy, dajú sa urobiť veľké veci.
Pred vyše dvadsiatimi rokmi sa v Českých Budějoviciach hrával turnaj Zem živiteľka, na ktorý pozývali aj bývalé sovietske výbery. Ja som v tom čase prvýkrát trénoval trenčiansku Duklu. Patrili sme vtedy, samozrejme, pod Prahu, odkiaľ prišla depeša, že Walter musí byť zajtra o desať pätnásť v Tábore a čakať na auto z Prahy, odkiaľ išiel Anatolij Tarasov do Jihlavy za trénerom Pittnerom. Tarasov prejavil želanie, aby som s ním býval v hoteli. Ten človek žil hokejom vo dne v noci. Raz ma zobudil o pol štvrtej ráno. Pýtal sa ma, ako hralo Fínsko so Švédskom na nejakom zašitom turnaji v Kanade. Nikto to nevedel, recepčná nechápala, čo ma to v takom čase vôbec napadlo. Obrovitý Tarasov mi nakázal: "Pozvoň v Prágu." Tak som hneď volal do Prahy. Ani tam sme nič nezistili, ale už sme do rána nespali. Vykladal mi, ako vyhľadával typy pre svoje povestné prvé superpäťky. Napísal mi hokejové desatoro, ktoré mám dodnes schované na pamiatku. Na prvom mieste stojí: charakter. Hneď mi to iIustroval na príklade, ako našiel Valerija Charlamova. Tarasov bol vtedy šéftrénerom moskovského CSKA, pomáhali mu Loktev a Kulagin. Ten mal na starosti vyraziť na moskovské plácky len čo zamrzol ľad a pionierske mančafty hrali svoje zápasy. Kulagin si vtedy vyhliadol urasteného adepta na dres CSKA a pozval šéfa Tarasova, aby schválil jeho objav. Kulaginov vysoký typ surovo prebrúsil maličkému protihráčovi hokejkou obe lýtka. Maličký si podskočil a prásk mu päsťou medzi oči. Samozrejme, veľký ho potom zbil, ale malý ukázal hokejový charakter. Nebál sa. Tarasov pohotovo zareagoval. Toho malého berieme. Ten malý sa volal Valerij Charlamov a v CSKA sa vypracoval na jedného z najlepších svetových útočníkov!
Teraz vezmem psíka a prejdem sa s ním okolo Váhu."
Autor: ju
