túre patria literárne smery a svojho času najmä tzv. socialistický realizmus ako najúchvatnejší z nich. Porozumieť literatúre znamenalo prepracovať sa k socialistickému realizmu. Čítať správne knihy znamenalo čítať autorov socialistického realizmu. Písať najkrajšiu prózu a poéziu znamenalo písať metódou socialistického realizmu. Výmysel socialistického realizmu vnášal poriadok a istotu do študentských predmaturitných lavíc počas hodín literatúry. Čím väčšie spojivo medzi autorom (a jeho dielom) k socialistickému realizmu, tým väčší chválospev, tým väčšia istota správnej odpovede. Na opačnom poli zatratenia sa nachádzali arogantní autori spoza hraníc, ktorí v snahe ublížiť nášmu zriadeniu odmietali prijať výsledky vedeckých dôkazov a dobrovoľne písať metódou socialistického realizmu. Väčšina našich slovenských spisovateľov taká samozrejme nebola. Tí správni bezproblémoví socialistickí realisti boli oslavovaní a hlavne vydávaní. Keďže podľa marxistami ukradnutej poučky kritériom pravdivosti je prax, ich spokojnosť bola neochvejná a v niektorých prípadoch pretrváva dodnes. Napr. na ministerstve kultúry. Šéf tohto rezortu naďalej praktizuje socialistický realizmus - dnes v praxi. Vydáva tým pravdivé svedectvo o skutočnej podstate na Slovensku žijúceho a policajtmi chráneného socialistického realizmu. Aj preto DIVADLO na Slovensku pokračuje napriek tomu, že herci začali hrať.

Autor: MIRO POLLÁK