Výber z poézie Allena Ginsberga, ktorý pod názvom Vytie vyšiel v roku 1991 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, v jazykovej spolupráci so Z. Hegedüsovou prebásnil Ján Buzássy (1935). Táto kniha bola prvým prekladom Vytia ako kultového textu beatnickej generácie do slovenčiny, ktorý vznikol už v polovici 60. rokov. A. Ginsberg sa však medzičasom dostal do nepriazne socialistického Československa a tak mierne zrekonštruovaný preklad Vytia získal knižnú podobu až po novembri 1989. Ako povedal v rozhovore pre SME J. Buzássy, samotná báseň, ktorú považuje za najlepšiu poéziu v 50. rokoch na svete, ho provokovala svojou originalitou, spočívajúcou najmä v novom pohľade na svet a veci okolo nás. "Domnievam sa, že beatnický pocit namierený proti konformnosti a spoločenskému establishmentu tu bol ešte výraznejšie podaný ako v Kerouacovej beatnickej biblii Na ceste. Hneď na začiatku prekladu som cítil, že je to veľký básnik, ktorý v čase svojho nástupu mal obrovský výraz. Hoci Ginsbergova poézia možno nekonvenuje s mojím literárnym programom, sugescia jeho básnických obrazov ma prinútila ho prekladať. Myslím si, že Ginsberg povedal všetko podstatné práve vo svojich začiatkoch. Jeho neskoršia tvorba ma už natoľko neoslovovala." J. Buzássy sa v období prekladu Vytia stretol osobne s A. Ginsbergom na Zochovej chate počas jeho návštevy Slovenska. "Ginsbergovej charizme nechýbal intelektuálny prehľad s iskrivou iróniou, ale ani zmysel pre nekonvenčnosť. Nemal rád ľudí, ktorí boli zošnurovaní akademickým prístupom k životu. Už samotný jeho výzor pôsobil takmer groteskne: tenké plátenné tenisky, veľká plešina, dlhé vlasy, veľká brada, špinavý plášť a na rukách mal pripnuté malé budhistické činely a neustále si pospevoval. Keď v chate uvidel slovenský cimbal, myslel si, že ide o množstvo činelov. Začal na nich brnkať a spieval si Hare Krišna, Hare Krišna... Jednoznačne to bol jeden z najväčších básnikov nášho storočia, ktorého Vytie ovplyvnilo generácie jeho nasledovníkov."