vybrať jeden jeho pozoruhodný výrok: "Sloboda médií je u nás absolútna a ak dôjde na lámanie chleba, nebude ťažko dokázať, aká nadácia drží nad vodou denník SME."

V tejto chvíli sa otvárajú hroby a zástupy logikov od Aristotela po Wittgensteina utekajú k Slobodníkovi podpísať si diplom. A skromný čitateľ, ktorý pozná Slobodníkov vrúcny postoj k slobode ako takej a k slobode médií zvlášť, sa len ticho pýta: ak je sloboda médií absolútna (čo je podľa Slobodníka nepopierateľný fakt, ktorým sa tak rád hrdí v zahraničí), aký zmysel má druhá časť jeho výroku? Ak je sloboda médií absolútna, prečo má niekoho zaujímať, kto koho drží nad vodou?

Alebo nám chce tento slobodomyseľný duch so sebe vlastnou jemnosťou naznačiť, že "lámanie chleba" je metafora pre ten vytúžený okamih, v ktorom on a jemu podobní konečne skoncujú s tou absolútnosťou slobody médií a zúčtujú so všetkými, čo ju, tú slobodu, držali nad vodou?

Nie, nie! Nepripisujme tomuto inžinierovi ľudských duší zlé úmysly a tolerujme, že skalpel jeho logiky máva spravidla veľkosť a tvar vykosťovacieho noža! Veď vieme, že všetky jeho slová a činy už od onej historickej jari 1945 požehnáva dobrý duch pravdy, lásky, spravodlivosti a, pravdaže, slobody, o čom svedčí jeho rozsiahla verejná činnosť a publikované dielo. Nechoďme po príklady ďaleko: vari sme už zabudli, s akým osobným nasadením pred necelými piatimi rokmi oslobodzoval Trnavskú univerzitu? Ako vzápätí nato oslobodil od vychádzania zopár literárnych časopisov? Ako chcel oslobodiť spisovateľské organizácie od ich členskej základne tým, že sa pokúsil z moci úradnej vnútiť im kritériá prijímania členov?

Pôvodne som chcel túto poznámku zakončiť ostro. No po prečítaní ďalšieho majstrovho dielka Lož ako zbraň (SRa, 29. 3.) som pochopil, že aj ten najzocelenejší propagandista má po štyroch desaťročiach práce a navyše v čase snenia právo na slabú chvíľku a tým aj nárok na trochu ohľaduplnosti voči sebe. Preto už len citujem: "Jeden z demonštrantov v budove ministerstva kultúry mi prezradil, že boli k dispozícii nádobky s červenou tekutinou, ktorými mali imitovať krvavé rany - čo je dôkaz aj toho, že akcia sa plánovala, aj toho, že zákrok bol supermierny, keď sa pripravovaná rekvizita nedala využiť," a tichučko dodávam: kam sa na to hrabú štyri kilá danubitu v hale na Pasienkoch (špinavá to provokácia, veď vieme, čia!), najmä keď majster má na tie nádobky svedka! Už sa teším na jeho rozštvorčekovanú utajenú hlavu!