Igor Kováč sa konečne dostal do veľkého finále svetového šampionátu, ktoré mu v posledných rokoch neúprosne unikali. Tak sa stalo na európskych šampionátoch 1990, 1994 už v rozbehoch. Na troch po sebe idúcich svetovách šampionátoch (Tokio `91, Stuttgart `93 a Götebrg `95) to dotiahol do semifinále, čo bolo dobré, ale nie výborné. Zbabranú Atlantu si živo pamätáme. Dvadsaťsedemročný (12. 5. 1969) Spišiak z Krompách v medzibehu prvý štart ulial, druhý zaspal. V meste nad Seinov si možno aj z toho dôvodu chcel privstať, aby napokon prepočul budík a do haly Bercy napokon trielil bez raňajok o ôsmej ráno na štart, ktorý bol o deviatej. Z rozbehu však "sucho" postúpil. V semifinále mal však menšiu kolíziu s Francúzom Laminom, ale balans po dvoch dotykoch s ním zvládol. Čas 7,62 s bol o stotinu horší než je Kováčov slovenský rekord, postup o 0,06 s pred Nemcom Balserom bol však istý. Igorov najlepší výkon slovenskej histórie na 60 m prek. pod strechou, sa viaže práve k hale Omnisport v parížskom predmestí Bercy. Pred tromi rokmi ho dosiahol vo finále halových ME, Kováčovom poslednom finále na významnom podujatí. Igor pred súťažou nechcel predpovedať, tipovať, naznačovať za nič na svete.Priam mysticky hovoril o zarieknutí. "Doposiaľ som to robieval, porovnával časy, meral rozdiely, teoretizoval kam by som sa mal dostať," odmietal hovoriť o blížiacich sa HMS v intenciách predsavzatí. Pravda, neskrýval, že táto halová sezóna neznamená iba súťaživé spestrenie z tradičného sústredenia v Juhoafrickej republiky, ale pôjde o výsledok. "Potrebujem sa dobre umiestniť, dostať sa do finále. Aj keby sa všetci ostaní vzdali alebo na víťazstvo stačilo osem sekúnd," nestrácal humor predsa opatrnejší slovenský atlét roku `95. Po súťaži to bol opäť vtipný a našťastie znovu sebavedomý Kováč: "Na medailu stačilo rýchlejšie bežať," hovoril. "Po semifinále som sa cítil unavený. Na Belgičana som si trúfal, priznávam sa, že aj na Rossa. Tajne aj na medailu, prekážky sú nevyspytateľné. Tentoraz však nikto nič výrazne nepokazil, dosiahol som slovenský rekord. Po tých neúspechoch by ,veľké oči` zaváňali neskromnosťou." Ani Kováč nič nepokazil, konečne! Náš prekážkár sa už v utorok vracia do Južnej Afriky za svojimi `spolubojovníkmi` zo skupiny jeho pražského trénera i manažéra. Po finále na halových ME v Bercy začali pre Igora tri roky vúčšej či menšej smoly, kiežby teraz platil opak. Náš prekážkár sa dostáva do optimálneho veku, v ktorom sa snúbi skúsenosť a výkonnosť...