Muži na Slovensku žijú o desať rokov menej než vo vyspelých krajinách Európy. "Keby ma choroba navštíviť chcela, zatvoril by som dvere a jej odkázal - nikto nie je doma." Citát z japonskej poézie pripomína nám Slovákom smutnú realitu. My nedokážeme pred chorobami zatvoriť dvere. Srdcovocievne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí. Viac ako 60 percent ľudí u nás zomiera na túto zákernú chorobu. Na naše otázky v týchto súvislostiach odpovedá M. Skorodenský, autor knihy Psychologické rizikové faktory ischemickej choroby srdca.
# Pri žiadnej chorobe (mimo rakoviny) nie sú eventuálne príčiny také rozmanité, klinické prejavy také rozdielne a vyhliadky na liečenie také nejasné ako pri srdcovocievnych ochoreniach. Aký je váš názor na tie rozdielne rizikové faktory?
"Ľudia od nepamäti prisudzujú srdcu úlohu "centra" emócií, najmä lásky, nenávisti, žiaľu, radosti... Choré, ubolené, či láskou naplnené srdce zaujalo básnikov, umelcov, ale aj lekárov. S narastajúcim počtom srdcovocievnych ochorení však dostal primeranú akceleráciu aj vedecký výskum, ktorý potvrdil, že srdce je mimoriadne zložitým indikátorom rôznych emocionálnych stavov, ktoré môžu výrazne ovplyvniť zdravotný stav človeka. Obdobie epidemiologických štúdií (1960-1980) potvrdilo nezávislé pôsobenie psychologických rizikových faktorov zapríčiňujúcich ochorenie srdca, ciev, najmä však spôsobujú ischemickú chorobu srdca."
# V súvislosti s psychologickými rizikovými faktormi ischemickej choroby srdca a ciev sú k dispozícii veľkoplošné poznatky a výskumy. Aké poučenie si z nich možno vyvodiť pre oblasť prevencie, ale aj príčin mimoriadne vysokej chorobnosti občanov na Slovensku?
"Veľké populačné epidemiologické štúdie v rôznych častiach sveta dokázali, že zdraví ľudia vyšetrení v roku 1960 a opakovane podrobení zdravotnej prehliadke po dvoch až päťročných intervaloch ochoreli na ischemickú chorobu srdca a ciev, alebo umreli na infarkt myokardu rovnako často ako tí, čo boli v roku 1960 diagnostifikovaní a počas uvedeného obdobia sledovania mali vysoký krvný tlak, veľa fajčili, či mali vysokú hladinu cholesterolu. Práve na tom poznatku Americká kardiologická spoločnosť v roku 1981 zaradila psychologicko-epidemiologické rizikové faktory ako nezávislý rizikový faktor ischemickej choroby srdca a ciev s podobnou silou účinku na vznik a vývoj ochorenia, ako má vplyv fajčenie, vysoký krvný tlak a vysoká hladina cholesterolu v krvi. Tento poznatok je plne akceptovateľný aj pre Slovensko."
# V rokoch 1980-90 sa podarilo psychológom, podobne ako biochemikom u cholesterolu, oddeliť "dobré" a "zlé" psychologické rizikové frakcie. Ako najnebezpečnejšie sa ukázali rizikové faktory (agresivita, zlosť). Nasledujúce roky výskumu už jasne preukázali negatívny vplyv spomenutých psychologicky definovaných rizikových faktorov zapríčiňujúcich ischemickú chorobu srdca a ciev. Môžu teda lekári na základe týchto poznatkov začať budovať ochranný val proti zákernej a ničivej chorobe?
"Pochopiteľne, tieto poznatky pozitívne začínajú vplývať pri záchrane životov. Obdobie 1990-97 je už obdobím bio - psycho - sociálneho modelu chápania choroby. No nielen zdôrazňuje, ale aj uplatňuje komplexný prístup k etiopatogenéze ochorenia. Osoby diagnostifikované ako náchylné na prejavy: zvýšeného hnevu (podráždenie), agresívne správanie, zvýšenej reaktivity, nadmerného fajčenia, prejedania, zvýšený apetít, nadmernej konzumácie alkoholu, negatívne zasahujú do životnej funkcie organizmu. Najnovšie výsledky výskumy potvrdzujú, že všetky spomenuté negatívne vplyvy sú výsledkom zníženej serotínovej funkcie mozgu. Upraviť, normalizovať hladinu serotínu môžeme liekmi, ale aj psychoterapeutickým pôsobením. Z uvedeného je jasné, že psychológia a psychiatria môžu v rámci interdisciplinárnej spolupráce a sústredeného celospoločenského úsilia veľmi účinne zasiahnuť do primárnej, sekundárnej i terciálnej prevencie ischemickej choroby srdca a ciev."
