# V Poľsku existuje Úrad na ochranu štátu (ÚOP), ktorý kontroluje komisia poľského Sejmu - prevahu v nej majú zástupcovia ľavice. Vlani v novembri komisia vydala vyhlásenie, podľa ktorého ÚOP porušoval zákony, keď zhromažďoval materiály dokazujúce, že bývalý premiér Józef Oleksy pôsobil v 80. i 90. rokoch ako špión Moskvy.
# V Belgicku žiadny zákon doteraz neupravoval pôsobenie, právomoci, štruktúru tajných služieb a žiadny parlamentný orgán na tajné služby nedohliadal. Až po aférach najmä v 80. rokoch začal silnieť tlak verejnosti na väčšiu transparentnosť a kontrolu tajných služieb, ktorý v roku 1991 viedol k vytvoreniu tzv. R výboru v parlamente. Ten je poverený dohľadom nad tajnými službami - Sureté d`Etat (štátna bezpečnosť) a SGR (vojenská služba). Až v tomto roku belgická vláda parlamentu predkladá po 80-tich rokoch existencie tajných služieb vôbec prvý zákon o spravodajských službách.
# Tajné služby sú vo Francúzsku podriadené striktne štátnym inštitúciám. V krajine pôsobí kontrašpionážna služba DST (Direction de survellaince de la territoire) a spravodajská služba pre aktivitu v zahraničí DGSE (Direction générale de la sécurité extérieure). DGSE spadá pod právomoc francúzskeho ministerstva obrany.
# Základnými piliermi ruských tajných služieb sú Federálna bezpečnostná služba (FBS) a Zahraničná výzvedná služba Ruskej federácie (rozviedka), ktorá je nástupníckou organizáciou legendárneho Výboru štátnej bezpečnosti (KGB). Riaditeľ FBS je podriadený prezidentovi. Okrem toho v Rusku pôsobí napr. vojenská rozviedka GRU a Federálna agentúra pre vládne telekomunikácie a informácie pri prezidentovi Ruskej federácie, ktorej prísluší elektronická špionáž po celom svete.
# V Nemecku fungujú dve hlavné tajné služby - Spolkový úrad na ochranu ústavy, ktorý pôsobí na území Spolkovej republiky Nemecka, a Spolková spravodajská služba (BND), ktorá sa zaoberá výzvednou činnosťou smerom k zahraničiu. Spolkový úrad na ochranu ústavy sa zameriava výhradne na zhromažďovanie informácií - nemôže nikoho zatknúť ani vypočúvať. Podlieha spolkovému ministrovi vnútra, resp. pobočky podliehajú príslušným zemským ministrom. Okrem ministrov vnútra na službu dohliadajú aj parlamenty (pri Spolkovom sneme pôsobí komisia na kontrolu tajných služieb), súdy a osobitný inštitút splnomocnenca pre ochranu dát. BND je podriadená iba Úradu spolkového kancelára, konkrétne hlavnému koordinátorovi tajných služieb, ktorým je minister. Obmedzenú kontrolu vykonáva aj parlamentná komisia.
# Tajná služba vo Veľkej Británii ako komplex má názov Secret Intelligence Service (SIS) a spadajú pod ňu najznámejšie spravodajské služby - rozviedka MI5 (Military Inteligence) a kontrarozviedka MI6.
