Prognózu základných makroekonomických proporcií vývoja ekonomiky Slovenska v roku 1997 pripravili Pavol Kárász a Juraj Renčko z Prognostického ústavu SAV v Bratislave. Prognóza na rok 1997 je zameraná na tie základné národohospodárske súvislosti, ktoré z hľadiska vývoja ekonomiky v danom roku majú kľúčový význam.
Rozhodujúci význam z hľadiska možností vývoja v roku 1997 má pokračujúci hospodársky rast, oslabený v priebehu roka 1996 prehlbujúcim sa deficitom bežného účtu platobnej bilancie. Toto oslabenie zvyšuje krehkosť hospodárskeho rastu prejavujúcej sa v náraste rizika straty dosiahnutej makroekonomickej stability a zvýšenia zahraničnej zadlženosti. Dynamika tohtoročného pokračovania hospodárskeho rastu a zachovania makroekonomickej stability je podmienená zvýšením kvality hospodárskeho rastu s oso bitným zreteľom predovšetkým na pokles dynamiky dovozu, zvýšenie exportnej výkonnosti a skvalitnenie investičného procesu podporujúceho dlhodobý rast.
Rast daňových príjmov bol pritom spojený s rastom daňovej zaťaženosti. Určitý zlom vo vzťahu medzi daňovými príjmami a daňovou zaťaženosťou predstavuje rok 1997, v ktorom zvýšenie daňových príjmov sa má uskutočniť v podmienkach zníženia daňovej zaťaženosti.
Možno konštatovať, že v doterajšom vývoji 26,4 percentami daná najväčšia daňová zaťaženosť, ktorá bola zaznamenaná v roku 1995, priniesla nižšie daňové príjmy než pokles tejto daňovej zaťaženosti na úroveň 24,9% v roku 1996 a na úroveň 23,9% v roku 1997. Tento vývoj signalizuje, že v podmienkach súčasnej výkonnosti ekonomiky Slovenska by zvyšovanie daňovej zaťaženosti nad úroveň dosiahnutú v roku 1995 viedlo ku znižovaniu daňových príjmov. To znamená, že táto úroveň daňovej zaťaženosti je vyššia než optimálna daňová zaťaženosť. Rešpektovanie tejto skutočnosti a snaha o zvýšenie daňových príjmov v rokoch 1996 a 1997 postupne znižujú úroveň aktuálnej daňovej zaťaženosti a posúvajú ju bližšie k optimálnej daňovej zaťaženosti.
Vývoj viedol ku zvyšovaniu daňovej zaťaženosti fyzických a právnických osôb. Možno to dokumentovať tým, že kým v roku 1993 obyvateľstvo Slovenska zaplatilo na dani z príjmov fyzických osôb 1,7% zo svojich nominálnych peňažných príjmov spolu, tak tento podiel bude v roku 1997 dosahovať približne 4,5%. Na druhej strane, kým v roku 1993 podiel dane z príjmov právnických osôb na nominálnom HDP predstavoval 5,5%, tak možno predpokladať, že v roku 1997 sa tento podiel bude pohybovať okolo 6 ,3%. Tento vývoj daňovej zaťaženosti fyzických a právnických osôb v spolupôsobení s odvodmi do systému zdravotného a sociálneho poistenia a Fondu zamestnanosti je príčinou vysokej finančnej zaťaženosti domácností a podnikateľských subjektov majúcej v konečnom dôsledku negatívny vplyv na rast ekonomiky, a tým i na výkonnosť dôchodkotvorných procesov.
Fiškálne zámery vlády sú dané:
# objemom finančných prostriedkov prerozdeľovaných prostredníctvom štátneho rozpočtu a
# štruktúrou výdavkovej časti štátneho rozpočtu.
Z ekonomického hľadiska bol doterajší vývoj v oblasti objemu finančných prostriedkov prerozdeľovaných prostredníctvom štátneho rozpočtu predovšetkým určený špecifikami transformácie systému verejných financií z podmienok centrálneho plánovania na podmienky trhovej ekonomiky a potrebami indukovanými budovaním novej štátnosti. V tomto vývoji sa však čoraz výraznejšie presadzuje nutnosť zohľadnenia potrieb daných upevnením hospodárskeho rastu a zdokonalením etablujúceho sa trhu. Znamená to predovšetkým aspoň 7 percentný pokles podielu výdavkov štátneho rozpočtu na HDP v porovnaní s očakávanou úrovňou tohto ukazovateľa za rok 1997.
Za pozitívum výdavkovej štruktúry štátneho rozpočtu na rok 1997 možno považovať predovšetkým to, že kým výdavky spolu v porovnaní s rokom 1996 narástli o 9,2%, tak účelové prostriedky narástli o 58,8%. Formálne sa síce vytvoril väčší priestor než v minulosti na to, aby sa okrem ústavou garantovaných potrieb vo väčšej miere podporili aj neinštitucionálne faktory skvalitnenia hospodárskeho rastu. Charakter veľkej časti týchto účelových prostriedkov s uvedeným skvalitnením však súvisí iba veľmi voľne. Napriek tomu, že podiel účelových prostriedkov na výdavkoch kapitoly Všeobecná pokladničná správa narástol zo 74,2 na 80,8 percenta, rezervy vo vecnej vyargumentovanosti výdavkov tejto kapitoly sa tiež ešte nevyčerpali.
Medzi najrozporuplnejšie prvky výdavkovej štruktúry štátneho rozpočtu patrí tá skutočnosť, že financovanie základných funkcií štátu a ústavou garantovaných potrieb v regiónoch prostredníctvom novozriadených krajských úradov sa ukazuje byť cca. o 25% drahším, než to bolo prostredníctvom príslušných ministerstiev. Vzhľadom na čerstvosť konštitúcie týchto úradov je otázne, či dokážu už tento rok zrealizovať efektívnejší mechanizmus alokácie finančných zdrojov do okresov, než to bolo v minulosti.
Možno teda konštatovať, že kým príjmová časť štátneho rozpočtu vychádza z racionálneho rešpektovania nutnosti poklesu podielu daňových príjmov na HDP determinovaného zákonitosťami vývoja ekonomiky, tak výdavková časť svedčí o prílišnom subjektivizme rešpektujúcom skôr krátkodobé záujmy než objektívne potreby. Uvažovaná úroveň deficitu neúmerne prehlbuje vnútornú zadlženosť a zvyšuje riziko straty cenovej a kurzovej stability a zvýšenia vonkajšej zadlženosti. Štruktúra výdavkov štátneho rozpočtu nedáva dostatočné garancie na zachovanie primeraného manévrovacieho priestoru pre budúci vývoj ekonomiky a i tým značne obmedzuje rozvojové možnosti spoločnosti.
6. Zamestnanosť a vývoj na trhu práce
Pokračujúci hospodársky rast sa v roku 1996 prejavil na trhu práce pokračujúcim poklesom nezamestnanosti a rastom celkového počtu pracovníkov v ekonomike Slovenska. Počet nezamestnaných registrovaných úradmi práce sa znížil ( v ročnom priemere) o 25 tis. osôb, čo sa premietlo do poklesu miery nezamestnanosti o 1,2 bodu na úroveň 12,6 percenta. Približne v rovnakom rozsahu ako sa znížila nezamestnanosť, zvýšil sa počet pracovníkov v ekonomike Slovenska. Tento vývoj bol doprevádzaný rastom priemernej reálnej mzdy o 6,2 percenta a produktivity práce (z HDP v stálych cenách) o 5,6 percenta. Napriek zmierňujúcemu sa tlaku na trhu práce vývoj v roku 1996 priniesol niekoľko varovných signálov týkajúcich sa tak vývoja nezamestnanosti, ako aj mzdového vývoja.
Ako bolo konštatované, súčet pracovníkov a nezamestnaných sa v roku 1996 oproti roku 1995 v podstate nezmenil. Prírastok ekonomicky aktívneho obyvateľstva v rozsahu asi 30 tis. osôb sa teda premietol do iných typov pracovnej aktivity, než je hlavné, resp. trvalé zamestnanie. Predovšetkým o cca 20 tis. vzrástol počet príležitostných a dočasných pracovných miest, čo je dôsledkom najmä aktívnej politiky zamestnanosti a tvorby verejne prospešných pracovných miest. Je možné predpokladať aj nárast počtu pracujúcich v zahraničí a v šedej ekonomike. HDP v stálych cenách bol v roku 1996 o 20,3 percenta vyšší než v roku 1993, no celková zamestnanosť vzrástla iba o 1,5 percenta. Znamená to, že transformačný rast je doprevádzaný intenzívnym procesom vytláčania prezamestnanosti. Výrazne sa pritom sformovala skupina dlhodobo (viac než jeden rok) nezamestnaných, podiel ktorej na celkovej nezamestnanosti presahuje 50 percent (51,7% v 3.štvrťroku 1996 16), a viac než 20-percentný je podiel tých, ktorí ešte nemali zamestnanie (22,6% v tom istom období 17), teda mládeže 15 až 24 ročnej. Významné ostávajú aj regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti. Podľa výsledkov ku koncu novembra 1996, 22 z 38 (bývalých) okresov Slovenska vykazovalo mieru nezamestnanosti nad úrovňou celoslovenského priemeru.
Doterajší vývoj v transformačnom období tak potvrdzuje tézu o tom, že vysoká miera nezamestnanosti je dlhodobým a chronickým parametrom ekonomiky Slovenska. Nie je riešiteľná ani aktívnou politikou zamestnanosti, a aj vysoká dynamika hospodárskeho rastu môže priniesť iba čiastočné a pomalé zníženie tlaku na trhu práce. Problém nezamestnanosti by preto mal byť jednou z kľúčových priorít hospodárskej politiky. Jeho komplexné riešenie však predpokladá vyššiu mieru zapojenia volených orgánov na miestnej úrovni, posilnenie ich kompetencií, vypracovanie komplexných programov rozvoja regiónov a v neposlednom rade vytvorenie predpokladov pre sformovanie trhu s bytmi, predovšetkým s nájomnými bytmi. Nepružnosť trhu práce v zmysle priestorovej mobility pracovných síl je faktorom zvyšujúcim príjmovú diferenciáciu obyvateľstva, a tým aj faktorom prehlbujúcim rozdiely v životnej úrovni medzi regiónmi.
Pokiaľ ide o mzdový vývoj, v roku 1996 po prvýkrát od roku 1993 dynamika priemernej reálnej mzdy predstihla dynamiku rastu produktivity práce (meranej HDP v porovnateľných cenách na pracovníka v hospodárstve SR).
Po výraznom náraste v roku 1994 má dynamika produktivity práce tendenciu stagnovať, zatiaľ čo rast reálnej mzdy sa urýchľuje. Takýto vývoj nie je náhodný a súvisí s mechanizmom stanovovania miezd, ktorý sa v ekonomike uplatňuje.
Mzdový vývoj v ekonomike Slovenska vykazuje vysokú závislosť na vývoji inflácie a na vývoji nezamestnanosti, pri štatisticky nevýznamnej závislosti na ekonomickej úrovni a ekonomickej výkonnosti. Platí zároveň, že dynamika reálnej mzdy rastie s mierou inflácie v predchádzajúcom roku a klesá s mierou inflácie v bežnom roku. Zároveň na ňu obmedzujúco pôsobí rast nezamestnanosti. Tento tvar závislosti zodpovedá mechanizmu stanovovania miezd založenému na kolektívnom vyjednávaní s ročným intervalom. Na základe vyššie uvedenej závislosti je možné urobiť niekoľko záverov. Po prvé, mechanizmus kolektívneho vyjednávania o mzdách sa stal v ekonomike Slovenska dominantným a prejavuje sa aj na makroekonomickej úrovni. To znamená, že v tejto oblasti sa podarilo naštartovať mechanizmus, ktorý zodpovedá vzťahom v trhovom mechanizme. Zároveň však zvyšuje nároky na profesionalitu aj zodpovednosť sociálnych partnerov v tomto procese.Po druhé, jednou z príčin relatívne umierneného mzdového rastu miezd v ekonomike Slovenska bola doposiaľ vysoká miera nezamestnanosti. Jej vplyv však postupne klesá, pričom klesá rýchlejšie, než samotná nezamestnanosť.Po tretie, z mechanizmu stanovovania miezd vyplýva, že eminentným záujmom zamestnancov je minimalizácia miery inflácie v bežnom roku. Inflácia, ktorá nebola zabudovaná do kolektívnych zmlúv, znižuje reálnu mzdu priamo aj prostredníctvom vyššieho daňového zaťaženia. Dochádza tak k prerozdeľovaniu vytvoreného dôchodku v neprospech zamestnancov a v prospech zamestnávateľov a štátu.
Korektnejšie než bezprostredné porovnanie dynamiky reálnej mzdy a produktivity práce na báze HDP18 o makroekonomických súvislostiach mzdového vývoja hovorí podiel pracovných príjmov na HDP.
Aj keď vývoj v roku 1996 z makroekonomického pohľadu ešte neznamenal riziko, naznačený mechanizmus stanovovania miezd môže byť rizikovým do budúcnosti. Nadmerná dynamika miezd nehrozí ani tak inflačným tlakom, ale skôr poklesom konkurencieschopnosti vývozného sektora. Podrobnejší pohľad na dynamiku pridanej hodnoty na pracovníka a priemernej mzdy naznačuje, že najvýraznejší nesúlad medzi vývojom oboch veličín bol zaznamenaný práve v tých odvetviach, ktoré boli v rokoch 1994 a 1995 nositeľmi dynamiky vývozu (výroba papiera a tlač, výroba ropných produktov, výroba chemických výrobkov, výrobkov z gumy a plastov) a ďalej v odvetviach, ktoré sú najviac postihnuté transformačnou recesiou (napr. poľnohospodárstvo, textilný priemysel, kožiarsky priemysel)19. Ukazuje sa tak, že významnou charakteristikou mechanizmu stanovovania miezd je nepružnosť nominálnych miezd smerom nadol a ich nízka schopnosť prispôsobiť sa zmenám ekonomickej výkonnosti.
Vyššie uvedené charakteristiky a parametre formovania zamestnanosti a miezd budú determinovať vývoj v tejto oblasti aj v roku 1997. Na strane ponuky práce je možné očakávať jej mierne zvýšenie v rozsahu cca 10 tis. osôb. V dôsledku pokračujúceho hospodárskeho rastu je možné očakávať ďalší rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti. Zmierňovanie tlaku na trhu práce však bude limitované nízkou citlivosťou tvorby pracovných miest na hospodársky rast, prognózovaným znížením hospodárskej dynamiky aj relatívne vysokou dynamikou mzdového vývoja, kde je možné aj pre rok 1997 predpokladať predstih dynamiky priemernej reálnej mzdy pred dynamikou produktivity práce. Vývoj a prognózu (v ročnom priemere) základných ukazovateľov z oblasti zamestnanosti a mzdového vývoja obsahuje nasledujúca tabuľka.
7. Záver
Charakter hospodárskeho vývoja samostatnej Slovenskej republiky v každom z doterajších transformačných rokov mal špecifické črty. Rok 1993 bol rokom "nastavovania" parametrov ekonomiky novovzniknutého samostatného štátu. Rok 1994 bol prvým rokom hospodárskeho rastu, pričom tento rast bol v plnom rozsahu vyvolaný vonkajším dopytom. V roku 1995 hospodársky rast pokračoval. Rast dôchodkov posilňoval postavenie domáceho dopytu a dynamizoval dovoz. Domáci dopyt sa stal hlavným rastovým determinantom. Napriek tomu vplyv vonkajšieho dopytu ostával významný.
Rok 1996 bol charakteristický dominantným postavením domáceho dopytu vrátane investičného dopytu pri poklese vplyvu vonkajšieho dopytu. Ak v roku 1995 sa vývoz podieľal na celkovom dopyte 40 percentami, v roku 1996 jeho podiel klesol na úroveň 34 percent.
Hospodársky vývoj zároveň odhaľoval štrukturálne a výkonnostné slabiny ekonomiky Slovenska, za ktoré možno považovať vysokú mieru nezamestnanosti, nízku dôchodkotvornú výkonnosť ekonomiky spôsobujúcu napätosť rozpočtového hospodárenia, vysokú regionálnu koncentráciu hospodárskeho rastu a nadmernú, v porovnaní s exportnou výkonnosťou náročnosť hospodárskeho rastu na dovoz. Naopak, za pozitívne parametre je možné považovať nízke inflačné očakávania podnikateľských subjektov a relatívne umiernený rast miezd.
Práve nesúlad medzi exportnou výkonnosťou a dovoznou náročnosťou sa s plnou vážnosťou prejavila v priebehu roku 1996 prehlbujúcim sa záporným saldom obchodnej bilancie a bežného účtu platobnej bilancie. Tento nesúlad predstavuje jednu zo základných štrukturálno-výkonnostných nevyvážeností ekonomiky Slovenska a základné riziko jej ďalšieho pozitívneho vývoja. Pokračovanie vývoja v intenciách roku 1996 by znamenalo buď rýchly rast zadlženosti krajiny, alebo destabilizáciu najprv vo vonkajšom a následne vo vnútornom menovom okruhu.
Možnosti riešenia uvedenej disproporcie z krátkodobého pohľadu sú pomerne obmedzené. Devalvácia by v tejto situácii bola neúčinná, pretože kurzová politika má z pohľadu podpory vývozu skôr dolaďovaciu funkciu, než rozhodujúci význam. Adekvátnou reakciou hospodárskej politiky na vývoj schodku bežného účtu platobnej bilancie v roku 1996 je prispôsobenie hospodárskeho rastu vývoznej schopnosti ekonomiky. Z pohľadu tohoto hodnotenia sú opatrenia, ktoré prijala Národná banka Slovenska na zníženie dynamiky rastu peňažnej zásoby primerané, rovnako aj využívanie devalvačnej zóny fluktuačného pásma slovenskej koruny. Potrebe zachovať vonkajšiu stabilitu meny je však nevyhnutné prispôsobiť aj rozpočtové hospodárenie v roku 1997. Je totiž možné konštatovať, že kým príjmová časť štátneho rozpočtu vychádza z racionálneho rešpektovania nutnosti poklesu podielu daňových príjmov na HDP determinovanom zákonitosťami vývoja ekonomiky, tak výdavková časť svedčí o prílišnom subjektivizme rešpektujúcom skôr krátkodobé záujmy než objektívne potreby. Uvažovaná úroveň deficitu neúmerne prehlbuje vnútornú zadlženosť a zvyšuje riziko straty cenovej a kurzovej stability a zvýšenia vonkajšej zadlženosti. Štruktúra výdavkov štátneho rozpočtu nedáva dostatočné garancie na zachovanie primeraného manévrovacieho priestoru pre budúci vývoj ekonomiky, a i tým značne obmedzuje rozvojové možnosti spoločnosti.
Ekonomický vývoj v roku 1997 tak bude viac než v predchádzajúcich rokoch závislý od koordinácie menovej a rozpočtovej politiky. V prípade ich racionálneho uplatňovania je možné očakávať rast HDP v reálnom vyjadrení o 5,3 až 6,7 percenta, čím HDP dosiahne zhruba 95 percent úrovne roku 1989.
Rozhodujúci vplyv na rast HDP bude mať naďalej domáci dopyt a v rámci neho konečná spotreba domácností s rastom v intervale 4,6 až 6,1 percenta. Podiel konečnej spotreby štátnej správy na HDP v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesne. Je tiež reálne očakávať zníženie deficitu obchodnej bilancie, čo vyvolá zníženie zápornej hodnoty reálneho čistého exportu v porovnaní s hodnotou zaznamenanou v roku 1996.
Vývoj v roku 1996 bol doprevádzaný poklesom efektívnosti vyjadrenej podielom medzispotreby na hrubom obrate. Pokles efektívnosti sa však netýkal len reálnych ekonomických procesov, ale aj ich finančnej obsluhy, čo sa prejavilo zvýšením nárokov na úverové zdroje.
Pokiaľ ide o mieru inflácie, možno konštatovať, že priestor pre jej ďalší rýchly pokles je vyčerpaný. Pre rok 1997 je možné očakávať jej úroveň v intervale 5,2 až 6,1 percenta pri poklese core inflácie a náraste vplyvu ostatných faktorov.
Jedným z kľúčových faktorov, ktoré môžu ovplyvniť konkurencieschopnosť ekonomiky, je mzdový vývoj. Charakteristickou črtou ekonomiky Slovenska bol doposiaľ relatívne umiernený vývoj miezd. Už rok 1995 však naznačil a rok 1996 potvrdil, že vývoj miezd vo väzbe na produktivitu práce je podľa odvetví značne odlišný. V roku 1996 sa najmä v odvetviach, v ktorých poklesla dynamika vývozu, prehĺbil predstih rastu miezd pred produktivitou práce. Možnosti a obmedzenia rastu miezd a širšie náklady na prácu by preto mali byť predmetom serióznych analýz sociálnych partnerov v procese kolektívneho vyjednávania.
Celkovo je možné konštatovať, že vývoj v roku 1997 bude závisieť na miere zosúladenia menovej a rozpočtovej politiky, primárnym cieľom ktorého by malo byť udržanie vonkajšej stability slovenskej koruny. Zároveň bude dôležité, ako sa v relatívne tvrdších podmienkach budú správať podnikateľské subjekty. Situáciu bude komplikovať aj tá skutočnosť, že pre vyriešenie predovšetkým problémov finančnej obsluhy ekonomiky (platobná neschopnosť, zlá štruktúra bankových portfólií atď.) nebolo využité relatívne priaznivé obdobie rokov 1994 až 1996. O to viac bude záležať na podnikateľských subjektoch, ako sa s pomerne komplikovanejšími podmienkami dokážu vyrovnať. Vytvoriť konkurencieschopné, racionálne sa správajúce podnikateľské subjekty bolo cieľom privatizácie. Rok 1997 už pravdepodobne ukáže, či tento základný cieľ privatizácie bol splnený, alebo či ekonomiku Slovenska čaká strastiplné obdobie postprivatizačnej sanácie ekonomiky a reštrukturalizácie vlastníctva.
tabuľka 7 základné charakteristiky zamestnanosti a mzdového vývoja
Skutočnosť Odhad Prognóza
1993 1994 1995 1996 1997
počet pracovníkov (tis.osôb) 2012,3 1976,9 2019,8 2043,5 2050,0 - 2065,0
počet nezamestnaných (tis.osôb) 323,2 366,2 349,8 324,4 300,0 - 310,0
miera nezamestnanosti (%) 12,7 14,6 13,8 12,6 11,6 - 11,8
dynamika produktivity práce (%) -3,6 6,8 5,1 5,6 4,6 - 6,2
nominálna mzda (Sk) 5379 6294 7195 8082 9000 - 9050
dynamika reálnej mzdy (%) -3,6 3,0 4,3 6,2 5,7 - 5,9
