Od tohto roku budú musieť všetky dlhodobo stratové alebo nefunkčné firmy platiť ročne 24-tisícovú preddavkovú daň. Doteraz stratové firmy žiadne dane neplatili.
„Cieľom novely daňového zákona je nepodporovať existenciu spoločností, ktoré sú zámerne stratové. Nie je to náš výmysel, je to bežné aj inde,“ povedala ministerka financií Brigita Schmögnerová a súhlasí s ňou aj podpredseda vlády Ivan Mikloš.
Podnikatelia sú však v rozpakoch. Na ceste od návrhu zákona po jeho schválenie poslancami totiž vypadli niektoré slová. Z jeho znenia teraz vyplýva, že daňové preddavky majú platiť všetky firmy, nielen stratové.
Malých a menej zarábajúcich podnikateľov by to mohlo ruinovať. Ak by mala firma po vyplatení všetkých nákladov na konci roka zisk napríklad dvanásťtisíc korún, zaplatila by v podstate dvestopercentnú daň.
„To by bol problém pre veľmi veľa rodinných firiem. Existuje plno malých eseročiek, ktoré uživia dve-tri rodiny, ale ich účelom nie je zisk. Dôležité je, že ľudia sú zamestnaní, majú výplatu, vedia sa o seba postarať. A teraz budú musieť štátu odviesť ďalších 24-tisíc,“ hovorí Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu. Podľa nej sa to týka malých obchodníkov, remeselníkov, účtovníčok, majiteľov penziónov na vidieku a mnohých ďalších.
„Sme sklamaní a boli sme veľmi prekvapení. Ani sme nevedeli, že takáto novela vzniká,“ tvrdí Kromerová. „Na Slovensku je 61-tisíc právnických osôb a 77 percent z nich tvoria firmy, ktoré majú do desať zamestnancov. Tí nezačnú svoju firmu nikdy poriadne budovať, lebo len pribúdajú nové balíčky opatrení, ktoré im peniaze vždy zoberú. Uvidíme, čo bude vo vykonávacom predpise.“
Hoci zákon už platí, na ministerstve financií teraz pripravujú vykonávací predpis, ktorý by ho mal uviesť na pravú mieru. Výklad zákona nebude skôr ako o dva týždne, ale už dnes je pravdepodobné, že sa bude týkať len stratových firiem.
V dôvodovej správe k zákonu sa píše: „V roku 1999 bolo podľa informácie daňového riaditeľstva 24 566 stratových právnických osôb s celkovou stratou 194,6 miliardy. Zníženie počtu nefunkčných firiem prispeje k sprehľadneniu podnikateľských aktivít.“
Veľa firiem podľa dôvodovej správy slúži len na presuny ziskov do stratových spoločností a niektoré sú založené účelovo ako stratové. Ministerstvo predpokladá, že ak by platili mesačne dvetisíc korún ako daňové preddavky, mnohé z nich by zanikli.
Predseda Cechu informatiky, účtovníctva a manažmentu Vladimír Sirotka hovorí, že zákon je úplne nezmyselný. „V zákone sa hovorí, že pokiaľ do zániku firmy nevznikne daňová povinnosť, čiže podnikateľ nemá zisk a neplatí dane, tak sa preddavky považujú za daň. Je to nezmysel, veď ja nemôžem zaplatiť daň, pokiaľ mi nevznikne daňová povinnosť. V podobe, v akej je zákon v súčasnosti, odporuje akejkoľvek logike.“
Poslanec SDKÚ a bývalý predseda Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov Pavol Prokopovič so zákonom s pohľadu podnikateľa nesúhlasí, ale z pohľadu poslanca áno. „Mnohé eseročky vykazujú permanentne niekoľko rokov za sebou stratu. O peniaze, ktoré firmy takto odvedú, neprídu, lebo ak neskôr dosiahnu zisk, zaplatené peniaze sa im odpočítajú z daňovej povinnosti. Lenže na druhej strane je to bezúročné úverovanie štátu. Ako podnikateľ s tým nemôžem súhlasiť, pretože je to určitá forma nepriameho nátlaku na firmy. Pokiaľ som dobre informovaný, prvotný zámer bol tie firmy, ktoré sú tri alebo päť rokov v strate, automaticky likvidovať. Tento návrh sa však do parlamentu nedostal. Urobil sa asi kompromis – nepriamy nátlak cez preddavky.“
