Obyvateľom Žiaru nad Hronom zrejme prischla prezývka hurkári natrvalo. V Svätom Kríži nad Hronom, ako sa sídelný predchodca dnešného Žiaru volal, si však túto prezývku ctili. Vo Sv. Kríži robili totiž najlepšie hurky na Slovensku a po celom území s nimi aj obchodovali. Vedúca reštaurácie pri Odbornom učilišti služieb v Žiari nad Hronom Elena Boboková hovorí, že obdobie od decembra po fašiangy, ktoré sa dnes končia, si Krížania bez huriek ani nevedeli predstaviť. "Pravé krížske hurky vie spracovať iba málo rodín. Ja som sa tomuto kumštu priučila od starých a prastarých rodičov, pravých Krížanov. Starí obyvatelia Žiaru sa totiž za Krížanov považujú dodnes. Moji starí rodičia chovali a v zime zabíjali aj 4-5 ošípaných. Na dobrú krížsku hurku špeciálne recepty neexistujú - podstatné je, či dokážete túto chuť uhádnuť. Dôležitá je však ryža. Nesmie sa ani rozvariť, ani byť príliš tvrdá. Treba to uhádnuť tak, aby sa rozsýpala na jazyku," prezrádza nám svoje výrobné tajomstvo Elena Boboková. Prezrádza ešte, že na fašiangy dokázali hurku najlepšie vychutnať fajnšmekri, ktorí ju jedli zásadne bez chleba. Ona tak robí dodnes, lebo podľa jej názoru stráca hurka s chlebom svoju charakteristickú chuť. Do tajov hurkárskeho remesla sa pokúša zaučiť aj žiakov z učilišťa služieb, aby poctivé staré remeslo Krížanov nezapadlo prachom ani v modernom Žiari nad Hronom. Na poslednom žiarskom jarmoku išli hurky z ich produkcie doslova na dračku.