regiónov, resp. "bolestného", ktoré Moskva dostane za to, že sa ich vzdá v prospech Aliancie: za východoeurópske krajiny Rusko dostane úvery a priame investície v hodnote 20 miliárd, za Pobaltie ďalších 15 miliárd a rovnakú sumu za Ukrajinu. To všetko v priebehu piatich až siedmich rokov. Slušná ponuka?
Podľa spomínaného týždenníka sa tu derie ako prvé na myseľ toto: buď nás klamú, alebo sa všetko rozkradne. Absurdita je však už v samotnej úvahe o takejto podobe ponuky NATO. Už preto, že samo NATO si zatiaľ vôbec nie je isté tým, že by stálo o pripojenie pobaltských krajín a Ukrajiny - hoci tieto, keď pre nič iné, tak v duchu tradičnej nedôvery voči Moskve, o svojom záujme o NATO často hovoria. Ďalší zasvätený zdroj - nemenovaný spolupracovník generálneho tajomníka NATO Solanu pre denník Izvestija, ktorý sa snažil získať podrobnosti, nevylúčil ďalšiu západnú pomoc Rusku, ktorá však formálne určite nebude viazaná na súhlas s rozšírením NATO na východ. Podobný balík finančnej pomoci dostal bývalý Sovietsky zväz na konci 80. rokov, v čase znovuzjednotenia Nemecka a začiatku sťahovania sovietskych vojsk z bývalého socialistického tábora. "Hoci pre nikoho nebolo tajomstvom, že je to platba za nemeckú jednotu, oficiálnym vyhláseniam v tomto smere sa starostlivo vyhýbali," poznamenáva Izvestija. S poukázaním na dohady publikované v západnej tlači spomína ako možnosť tiež prijatie Ruska do skupiny najbohatších krajín sveta G7, či nový americký program "Partnerstvo za slobodu", s ktorým sa ráta v Clintonovom návrhu rozpočtu pre rok 1998. O 50 miliárd USD pre Rusko však zrejme sotva pôjde.
Autor: bj
