Pred niekoľkými týždňami vyšla kniha mladých literátov Petra Darovca a Vlada Barboríka Mladá tvorba 1956 - 1970 - 1996 - Časopis po čase. Ku koncu minulého roka ju prezentovalo kolokvium, v ktorom autori knihy nechali po úvodnom slove hovoriť o dobe vzniku, existencie a zániku časopisu Mladá tvorba samotných aktérov, ktorí si okrem iného spomínali na tých, čo sa do knižky nezmestili, ale spoluvytvárali časopis: Peter Hrivnák, Dušan Kužel, Peter Balgha, Milan Hamada, Peter Glocko... Po dvadsiatich minútach spomínania, v ktorom sa neobjavilo ani jediné ženské meno, sa nemecká slovakistka opýtala prítomných hostí, či im vo výpočte spolupracovníkov Mladej tvorby nechýba Jaroslava Blažková. Slova sa teda ujal Jozef Kot, generačný súputník Jaroslavy Blažkovej, ktorý si spomenul na to, že dotyčná autorka nebola Slovenka, a tak sa jej sem-tam v písaní pritrafil jazykový lapsus.
Ani slovo nepadlo o tom, že Jaroslava Blažková patrila medzi najvýraznejšie osobnosti šesťdesiatych rokov a jej novela Nylonový mesiac bola kultovým čítaním práve mladej generácie, čo dokladá i to, že v priebehu siedmich rokov vyšla štyrikrát. Komentár Dušana Mitanu "Nuž čo chceme od ženy?", sa stretol so smiechom väčšiny prítomných a hádam i preto sa v ďalšom spomínaní neobjavili ani iné autorky, ktoré práve v období šesťdesiatych rokov veľmi výrazne prispievali k formovaniu tváre Mladej tvorby, pričom jedna z nich, Alta Vášová, sedela i v hľadisku.
V úvode predstavovanej knihy sa autori dištancujú od písania literárnohistorickej monografie a teda nenárokujú si na komplexné a vedecky podložené spracovanie už uzavretej Mladej tvorby. Zároveň píšu, že je to kniha o ľuďoch, ktorí vytvárali podobu časopisu a nechali sa týmto časopisom formovať. Pre mňa je nezodpovedanou otázkou, podľa akého kľúča vyberali ukážky z Mladej tvorby, keďže nepriznávajú svoj subjektívny vkus.
V knihe citujúcej viac ako 250 úryvkov z jednotlivých čísel Mladej tvorby sa prezentuje tvorba vtedy mladých autorov, ktorí sú v literatúre "dodnes výrazne a nezameniteľne prítomní". "Zameniteľne prítomné" sú však zrejme podľa nich autorky, ktorých tvorba sa prezentuje v šiestich úryvkoch. Tento nepomer medzi výraznými a zameniteľnými sa nedá odôvodniť ani prvotným materiálom Mladej tvorby, pretože napríklad v roku 1960 uverejňujú svoje práce Marína Čeretková-Gálová, Agneša Gundová, Viera Hanzová, Anita Holzmannová, Alta Vášová, ale vo výbere sa v tomto roku neobjavuje ani jedno ženské meno. Verejnosti sú však prezentované študentské pokusy "nezameniteľných" mužov.
Ak teda čitateľ siahne po tejto knihe, bude nútený si myslieť, že kultúru šesťdesiatych rokov zhmotnenú v spomínanom časopise vytvárali muži, a ženy ako vždy boli iba "servisným článkom". "Zlaté šesťdesiate" sú však obdobím, v ktorom ženy - a to nielen vo svete - začínajú razantnejším spôsobom vstupovať do kultúry. Autorky, ktoré sa podieľali na formovaní tváre časopisu ako prozaičky, poetky, recenzentky či glosátorky (Jaroslava Blažková, Marína Čeretková-Gállová, Agneša Gundová, Irena Lifková, Alta Vášová, Eva Rosenbaumová, Marcela Jurovská, Jana Šimulčíková, Irena Zítková) tak opäť zostali v histórii neviditeľné.
Popri citátoch z jednotlivých ročníkov Mladej tvorby paralelne plynú rozhovory s redaktormi (Jozef Kot, Kornel Földvári, Milan Ferko, Ján Buzássy, Peter Repka, Dušan Mitana, Ivan Štrpka, Ján Štrasser) a prispievateľmi (Pavel Vilikovský, Dušan Dušek, Ivan Laučík, Peter Zajac) Mladej tvorby, ktorí sa Darovcovi - Barboríkovi spovedajú zo svojho prežívania času. Aj keď redaktormi Mladej tvorby boli zväčša muži, redakciu tvorili takmer celých 15 rokov i dve ženy: G. Vyskočilová a G. Ferková. (To ony sú v pozadí fotografie na obálke knihy.) I o nich sa však v rozhovoroch iba zmieňujú ako o veľmi výkonných silách (napríklad: "... do redakcie som získal aj sekretárku, aj ekonómku, aj výtvarnú redaktorku, a to všetko v jednej osobe...".) Ani medzi rozhovormi s prispievateľmi Mladej tvorby sa neobjavuje ženské meno, pričom už spomínaná Jaroslava Blažková publikuje v prvom čísle Mladej tvorby a patrila medzi prvých, ktorí sa podieľali na vytváraní fenoménu časopisu. Aj keď jej cesta viedla neskôr inam, predsa vždy bola spájaná s generáciou zoskupujúcou sa okolo Mladej tvorby. Jaroslava Blažková však v roku 1968 emigrovala do Kanady, a tak sa táto výrazná prozaička a recenzentka stratila z povedomia literatúry. Autori knihy ju naspäť do kontextu nezaradili, ak zaradením nemyslia dve krátke citácie z jej tvorby.
Poslednú časť knihy tvorí Kalendárium Mladej tvorby, v ktorom autori podrobne mapujú jednotlivé príspevky v ročníkoch, no ani tu sa počiny žien nespomínajú.
Ak by autori knihy priznali, že ich cieľom bolo vytvoriť knihu o mužoch v šesťdesiatych rokoch, svoj cieľ splnili. Ak však ich zámerom bolo poukázať na fenomén Mladej tvorby, otázka znie, čo to znamená pre autorov publikácie, keď opäť vošla do histórie iba mužská časť populácie.
Autor: MIRA SCHRIMPELOVÁ
