"Pýšia sa svojimi ženami. Alebo si závidia," uvažuje postava Šeby v novele Jany Juráňovej. Uvažuje o mužoch. "Aj ženy sa pýšia svojimi mužmi. Alebo zatajujú, mlčia, vymýšľajú si: Ten môj!," pokračuje Šeba v uvažovaní... Obapolnosť Šebiných úvah tematicky vyznačuje pohyb autorky v dvoch krátkych novelách, zaradených do jej novej knihy. Juráňová ani tu neopustila tému ženy a ženskej situovanosti vo svete, na rozdiel od poviedkovej knihy Zverinec však podala sústredenejší a presvedčivý profesionálny výkon. Medzi obidvomi novelami existuje rozdiel už vo východisku. Prvá novela s názvom V sieti odetá je parafrázou na rozprávkový príbeh rybárovej dcéry, ktorá svojou múdrosťou dokázala prekonať rozmarnosť a úskočnosť kráľových požiadaviek. Autorka teda pre svoje rozprávanie zvolila čas neurčito-minulý a perspektívu ženskej hrdinky, ktorá dopovedúva zamlčanú polovicu svojho životného príbehu. Druhá novela má názov Až za hrob väzí v súčasnosti a hrdinom je mužská postava "rozhlasák" Zombi, ktorý stransparentňuje svoje mužské ego, neustále tak prezrádzajúc jeho slabšie stránky. Rozdielna je tiež perspektíva rozprávača v obidvoch novelách, kým v prvej ide o viac-menej nezaujatého rozprávača a autorka použila klasickejšie naratívne postupy psychologizovanej prózy, v druhej novele je rozprávač - práve cez svoju zaangažovanosť - aj účastníkom príbehu a tvorcom jeho (významovej) atmosféry. Deje sa tak štylistickými prostriedkami, napríklad prostredníctvom vetnej charakteristiky a - často kontrastným - spôsobom významového nadväzovania v texte. ("Zombie chce živú ženu. Chce ženu z plagátov.") V štruktúre textu vzniká priestor pre "implicitnú narátorku", ktorá de facto pohyb hlavnej postavy skryto komentuje a do diania okolo Zombiho, ale aj v ňom samom, vnáša podstatný prvok irónie a humorného nadľahčenia.

Pri bližšom nahliadnutí sa teda ukazuje, že obidve novely v prvom rade vypovedajú o ženskej identite, v druhom prípade je však medzi tvorcu a čitateľa vložený "prvok", zrkadliaci svet ženy v obrátenej perspektíve muža. Treba povedať, že práve takýto sprostredkovaný postup autorke umožnil rozohrať ostrú paľbu neraz aj neľútostných významov a postrehov (na adresu oboch pohlaví) bez toho, aby hrozilo upadnutie do sentimentu či sebazvýlučňujúceho pátosu ženskej hrdinky. Príklon ku groteske autorke umožnil spoluhru významového pozadia a tematizovaného popredia príbehu, posilnil nosnosť zamlčaných (implicitných) významov textu. Cez rafinovanejšiu naračnú štruktúru sa teda autorke podarilo povedať viac, ako pri priamom vyjadrení. Novela Až za hrob je zároveň napísaná veľmi čítavo, plasticky, úsečnosť "oholenej" vety bez zbytočných štylistických ozdôb vytvára jej vnútorný i vonkajší ťah, takže v čitateľovi môže vzniknúť dojem, že novelu prečítal "jedným dychom". Napriek kontextualizácii príbehu občas dochádza v prvej novele k jeho pokĺznutiu na sentimentálnejšiu rovinu ženskej sebaľútosti. Priveľmi kontrastné vymedzenie rolí oboch hlavných postáv novely môže čitateľa rovnako odradiť, ako pritiahnuť. Pravdepodobne o tom rozhodne stupeň jeho čitateľskej i ľudskej vyspelosti.

Autor: STANISLAVA CHROBÁKOVÁ