nostné opatrenia okolo Arafata nulové. Atmosféra ako vytvorená na atentát, a to v meste, kde s ním nie všetci sympatizujú. Ochranky svetových politických vodcov sa asi pozerali s otvorenými ústami a prestali dýchať! V okamihu voz obkľúčil dav, stovky ľudí sa pokúšali potriasť ruku palestínskemu vodcovi. Ochranka bola úplne neúčinná a tak jej nervozita - ako aj Arafatova - bola zjavná. Voz sa pohyboval ako slimák, a keď Arafat - už nie v tak perfektne aranžovanej kafii (jeho tradičná šatka) prišiel do budovy bývalého vojenského veliteľstva - oddýchla som si. Ani na balkóne, odkiaľ mal osloviť šesťdesiattisícový dav, organizácia nebola lepšia. Jeden člen ochranky prehodil nohu cez zábradlie balkóna a druhý, myslím, že to bol sám šéf bezpečnosti Džibú Radžúb, so samopalom v ruke urobil to isté. Vyzeralo to dosť čudne a odpoveď na otázku, ako by asi mohli strieľať v takejto pozícii, nepotrebuje veľa fantázie.
Pri oslovení Hebrončanov nebolo ľahké rozumieť anglickému prekladu popri súčasne znejúcej arabčine a hluku v pozadí, ale moju pozornosť aj tak upútala Arafatova "body language" (reč tela). Tá totiž nemusí vždy harmonizovať s tým, čo osoba hovorí. Podľa expertov tejto zaujímavej vedy, ktorá študuje podvedomú reč tela, hlavne pohybov rúk, znamená zatvorená päsť s namiereným ukazovákom hrozbu násilia a agresivitu. A práve táto gestikulácia sprevádzala celú reč Arafata. Prekvapujúce bolo oznámenie blízkeho prepustenia väzneného hlavného vodcu Hamasu. Hovoril aj o budúcnosti palestínskeho štátu s hlavným mestom Jeruzalem. O osem hodín neskôr premiér Netanjahu v CNN reagoval: "Jeruzalem nikdy nebude znovu rozdelený." Arafat nadšene hovoril o spravodlivom mieri v celej oblasti, spolupráci so všetkými arabskými susedmi vrátane Sýrie a zdôraznil, že Izrael a Palestínčania sú partnermi v nezastaviteľnom mierovom procese. Pri tejto príležitosti jeho ukazováčik ani raz nenaznačoval agresivitu. U Arafata nie je nič nové, keď niečo iné povie Západu a iné "svojim". Kedy teda hovoril pravdu?
Hebronskí židovskí usadlíci ostali so svojím sklamaním doma. Ale zvyšok Izraela, aj tí, čo sa tešili, že dilema Hebronu sa konečne skončila, nemali čo oslavovať, lebo verejnosť sa dozvedela, že už v sobotu Džibú Radžúb prisľúbil ťažkú situáciu pre židovských usadlíkov v meste. Problémy sa určite ešte neskončili.
Ak bola verejnosť v Izraeli a v zahraničí unavená nekonečným hebronským handrkovaním, môžeme si predstaviť, čo sa bude diať, až pôjde o najkritickejší bod - o Jeruzalem. To už čaká ako sprostredkovateľku Madeleine Albrightovú. Ak nerada cestuje sem a tam, asi by sa mala na ten čas presťahovať do Jeruzalema.
