e rezervy (PMR). Tieto rezervy sa neúročia, alebo ak aj, tak podstatne nižším úrokom ako je diskontná sadzba. Národná banka Slovenska (NBS) je zákonom splnomocnená vydávať bankám nariadenie o veľkosti PMR. Toto je jeden z účinných spôsobov, ktorým NBS reguluje množstvo peňazí v ekonomike a tak plní svoju hlavnú úlohu - zabezpečenie stability meny. Banky pri svojom podnikaní majú často nedostatok alebo prebytok peňazí a preto sa obracajú na medzibankový finančný trh alebo na centrálnu banku. NBS komerčným bankám do konca roka 1994 poskytovala krátkodobé pôžičky tzv. refinančné úvery. Potom začala refinancovať banky výlučne pomocou tzv. repo obchodov. Pri nich banky za svoje krátkodobo voľné peniaze najprv nakúpia štátne pokladničné poukážky (ŠPP), ktoré sa používajú na krytie deficitu štátneho rozpočtu. Keď banka má dočasný nedostatok peňazí, používa sa aj termín "nedostatok likvidity", ponúka centrálnej banke ŠPP späť na odkúpenie. Spätný odkup sa však realizuje podľa okamžitých podmienok na finančnom trhu, tie vyplynú z výsledku tzv. repo tendra, ktorý vyhlasuje centrálna banka. Keď je pozícia štátneho rozpočtu dobrá, t. j. nepotrebuje si požičiavať, ale centrálna banka chce stiahnuť prebytok peňazí od bánk, emituje centrálna banka vlastné pokladničné poukážky, označujú sa PP NBS. Úrok z PP NBS je nákladovou položkou centrálnej banky na rozdiel od ŠPP, ktorých úrok sa hradí zo štátneho rozpočtu. Prvýkrát sa uvádzajú ŠPP do obehu na primárnom trhu formou aukcie. Na aukcii ich banky kupujú podľa svojej likvidnej situácie. Ich splatnosť býva zvyčajne 28 dní. Na primárnom trhu so ŠPP sa okrem komerčných bánk zúčastňujú aj poisťovne a niektorí obchodníci s cennými papiermi. Očakáva sa, že tento rok sa začnú niektoré veľké priemyselné spoločnosti, prostredníctvom financujúcich bánk, tiež zúčastňovať na ich nákupe. ŠPP a PP NBS sa vydávajú v dematerializovanej podobe, ich register vedie NBS. Banky obchodujú so ŠPP aj medzi sebou, t. j. na sekundárnom trhu. V súčasnosti NBS reguluje množstvo peňazí v obehu aj stanovovaním podmienok pre repo obchody, ktoré sa konajú podľa situácie na peňažnom trhu niekoľkokrát za týždeň formou tzv. repo tendrov.
Juraj Jánošík, riaditeľ odboru bankových obchodov NBS pre SME povedal, že do konca roka 1995 sa uplatňovalo kvalitatívne hľadisko pri vyhlasovaní tendrov. Vtedy zvyčajne NBS vyhlasovala cenu, t. j. úrok pre odkup ŠPP od bánk. Od začiatku roka 1996 začala NBS uplatňovať pri repo tendroch kvantitatívne hľadisko, znamená to, že NBS oznámi množstvo peňazí, ktoré chce komerčným bankám predať alebo od nich kúpiť. Podľa toho bude NBS robiť dva druhy repo tendrov. Prvým je refinančný, pri ktorom bankovému systému dodáva likviditu - NBS vtedy ŠPP nakupuje. Pri sterilizačnom repo tendri sa likvidita bankám odoberá, NBS vtedy ŠPP predáva. Pri repo tendri sa prostredníctvom agentúry Reuters o 9. hodine dozvedia účastníci peňažného trhu, aký objem peňazí im NBS môže predať. Cena, t.j . úrok, vyplynie z výsledku aukcie, ktorá sa koná o niekoľko hodín neskôr. Používa sa systém americkej aukcie, pri nej sa postupne zvyšuje ponúkaná cena - úrok, až nastane uzatváranie obchodov. Pri sterilizačnom repo tendri sú možné oba varianty ako kritérium pre tender, objem peňazí alebo úrok.
Juraj Jánošík povedal, že od začiatku roka do konca minulého týždňa sa emitovali ŠPP v troch primárnych emisiách, menšia časť ostala v portfóliu NBS a koncom minulého týždňa držali banky spolu asi 1,2 mld Sk.
Ku koncu roku 1966 mali banky deponovať PMR vo výške 34,2 mld Sk. Túto povinnosť si splnili na 97,7 %. Znamená to, že asi 800 mil. Sk v úhrne mali banky vypožičané za sankčnú sadzbu, ktorá je trojnásobkom diskontnej sadzby. Sankčná sadzba je 3 krát 8,8 %, t .j. 26,4 %. Banka si však dlhodobo nemôže požičiavať peniaze za sankčnú sadzbu a neplniť tak opatrenie NBS, lebo ju môžu čakať aj iné postihy. Banky si môžu svoju pozíciu v PMR vyrovnať s oneskorením niekoľkých dní.
K súčasnému vývoju na slovenskom medzibankovom finančnom trhu Juraj Jánošík povedal, že úrokové sadzby na medzibankovom trhu by mali klesnúť.
