To sa však nepozdávalo Miroslavovi P., ktorý sa v tom čase zdržiaval v byte svojej priateľky na treťom poschodí. Vyklonil sa z balkóna a začal mládencom nadávať. Došlo k hádke s vodičom, ktorá sa stala jeho bratrancovi osudnou.
Tridsaťpäťročný muž sa totiž vrátil do bytu po nelegálne držanú pištoľ a vystrelil ňou smerom k autu. Guľka preletela pravým bočným sklom a zasiahla spolujazdca do ramena a hrudníka.
Strelec na slobode
Šokovaný Miroslav, sediaci za volantom, vyštartoval smerom k neďalekej nemocnici. Kým však stihol prejsť nemocničnou bránou, Jozef dodýchal. Lekári mohli už len konštatovať smrť a po strelcovi polícia vyhlásila pátranie. Napriek tomu, že jeho totožnosť bola známa od prvej chvíle, Miroslavovi P. sa polícii darilo unikať šesť týžňov. Neskôr bolo proti nemu vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví s následkom smrti a sudca rozhodol o jeho vzatí do vyšetrovacej väzby. V tej strávil obvinený niekoľko mesiacov, potom ho prepustili. Odvtedy je na slobode. Medzičasom sa stihol oženiť a zmeniť si meno, súd o jeho treste za smrť mladého človeka zatiaľ nerozhodol.
Dieťa najmilšie
Rodina nebohého sa pýta prečo. „Sú to už viac ako dva roky, čo náš syn odišiel zo sveta takým absurdným spôsobom. Neprejde deň, aby sme na neho nemysleli, bolo to naše najmladšie dieťa. Nevieme pochopiť a zmieriť sa s tým, že spravodlivosti dosiaľ nebolo učinené zadosť. Veď nejde o nejaký malý podvod či krádež, ale o smrť človeka. Je výsmechom našej justície, že muž zodpovedný za naše nešťastie pokojne chodí po uliciach, kým my sa umárame žiaľom,“ hovorí chlapcova matka.
Miroslav P. jej nikdy nevyjadril ľútosť nad tým, čo sa stalo, ani raz sa s rodinou nebohého nepokúsil skontaktovať a vyjadriť jej sústrasť.
„Žiadne ospravedlnenie by sme ani neprijali, odpustiť mu nikdy nemôžeme. Je to predsa absurdné, aby niekto v zlosti vystrelil na človeka či na auto, v ktorom sedia ľudia. Neprahneme po pomste, ale voláme po spravodlivosti – aj keď vieme, že žiaden súd nám už nášho syna nevráti,“ hovorí pani F.
Kompetenčný spor
Pod prieťahy v konaní v spomínanej kauze sa podpísal podľa predsedu senátu Okresného súdu Košice II kompetenčný spor. Šlo o to, či ju bude pojednávať okresný súd ako ublíženie na zdraví s následkom smrti, alebo krajský súd ako pokus trestného činu vraždy. Najvyšší súd SR rozhodol, že „kraj“ nie je kompetentný pojednávať, a tak spis skončil na okresnom súde. S otázkou, či je už vytýčený termín hlavného pojednávania, sme sa obrátili na predsedu senátu JUDr. Evžena Kelijho.
„Prípad ublíženia na zdraví s následkom smrti, na ktorý sa pýtate, som dostal na stôl v septembri minulého roka. I keď rodičov, ktorí prišli o syna, ako človek chápem, ako sudca musím povedať, že je to len jedna z množstva vecí, ktoré mám pridelené. Na všetkých súčasne pracovať nemôžem a v tej, o ktorej je reč, som sa ešte nedostal ani k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu. Tým chcem povedať, že je predčasné, aby som sa vyjadroval, kedy sa uskutoční, resp. neuskutoční hlavné pojednávanie,“ uviedol JUDr. Evžen Kelij.
Píše Vám matka…
Rodina nebohého sa však s týmto konštatovaním nechce zmieriť. Jozefova matka sa dovoláva spravodlivosti a nedávno sformulovala list, ktorým chce apelovať na sudcu.
„Píše Vám matka. Obyčajná matka, ktorej pred takmer dva a pol rokom zastrelili syna. Zastrelil ho človek, ktorého trúbenie natoľko rozčúlilo, že sa vrátil z balkóna po nelegálne držanú zbraň Tokarev. Tá bola z výzbroje armády vyradená ako nehumánna – má totiž trhavé účinky. Môjmu chlapcovi urobila v tele jednu veľkú dieru a nedala mu žiadnu šancu na prežitie,“ píše v liste Hortenzia F. a pokračuje slovami, že kohútik stisol muž, ktorý už v minulosti dokázal, že si zákon nectí. Dokonca bol na neho v čase, keď strieľal na Jozefa F., vydaný zatykač. Nešťastná matka žiada, aby sa veci konečne dali do pohybu.
„Ak sa prípad konečne nepohne dopredu, sme rozhodnutí obrátiť sa na príslušné inštitúcie vrátane medzinárodného súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,“ hovorí Jozefova sestra Dagmar.
JAROSLAVA GAJDOŠOVÁ, MARCELA GÁLOVÁ
