to bol predseda SPD, sársky ministerský predseda Oskar Lafontaine a predseda poslaneckej frakcie v Spolkovom sneme Rudolf Scharping.

Len v jednom bol Lafontaine zajedno s Kohlom: najdôležitejším problémom roku 1997 je boj proti rastúcej nezamestnanosti. Vo všetkých ostatných otázkach - a ako by to mohlo byť inak v parlamentnej opozícii - predstavitelia SPD ostro kritizovali politiku spolkovej vlády. Šéf SPD odmietol Kohlov návrh, aby sa u neho opäť stretli - tak ako v prvej polovici minulého roka - predstavitelia odborov a zväzu zamestnávateľov a snažili sa spolu nájsť cestu k zmierneniu nezamestnanosti. Kohlovi ide predovšetkým o to, aby sa do roku 2000 znížil počet nezamestnaných zo súčasných 4 miliónov na polovicu. Tieto stretnutia podľa Lafontaina nemajú dovtedy žiadny zmysel, pokým Bonn bude pokračovať v chybnej hospodárskej politike. Lafontaine odmietol v mene SPD aj pripravované zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Rovnako tak je podľa neho nesprávne, keď sa zníži najvyššia daňová sadzba zo súčasných 53 percent na 39 percent. Znovu žiadal, aby sa vláda zasadila o podstatné zníženie mzdových vedľajších výdavkov. To by podľa Lafontaina pomohlo vytvoriť nové pracovné príležitosti. Zvýšené výdavky by sa mali vyrovnať zavedením ekologickej dane, predovšetkým vyššou daňovovu sadzbou na energie. Oznámil rovnako, že sociálnodemokratická pracovná skupina Pokrok 2000 čoskoro uverejní svoje návrhy na zníženie sociálnych príspevkov zamestnancov.

Samozrejme, že sa predstaviteľov SPD pýtali na osobu kandidáta na úrad spolkového kancelára, na možnosť vytvorenia koaličnej vlády so Stranou zelených po voľbách na jeseň 1998 a na otázku spolupráce SPD s postkomunistickou Stranou demokratického socializmu PDS. Pokiaľ ide o kandidáta SPD na úrad spolkového kancelára, potvrdil Lafontaine, že o ňom sa rozhodne až na jar roku 1998. V tejto súvislosti uviedol, že ani Kohl ešte jasne nepovedal, že bude opäť kandidovať. Hovoriť o vytvorení koaličnej vlády so Stranou zelených je teraz predčasné, povedal šéf SPD. So záujmom si vraj vypočul stanovisko sociálnodemokratického ministerského predsedu Hesenska Hansa Eichela, ktorý sa vyslovil za to, aby už teraz SPD jasne povedala, že jej koaličným partnerom bude Strana zelených. A konečne je vraj známe stanovisko SPD, že na úrovni spolkovej vlády nebude žiadna spolupráca s postkomunistami. Iný sociálnodemokratický politik, podpredseda sociálnodemokratickej frakcie v spolkovom sneme a jej zahraničnopolitický hovorca Günther Verheugen, však dal jasnú odpoveď na otázku, ako sa SPD pozerá na rozšírenie NATO o krajiny strednej a východnej Európy. Po návrate z Varšavy, kde rokoval s predsedom sociálnych demokratov J. Oleksym, zdôraznil, že ho ubezpečil v mene SPD jednoznačnou podporu prijatia Poľska do NATO. Na tom nič nemení ani odmietavé stanovisko Ruska k tejto otázke. Na Oleksyho otázku, či toto stanovisko budú sociálni demokrati zastávať aj vtedy, keď by po voľbách na jeseň 1998 vytvorili spoločne so Stranou zelených novú spolkovú vládu, Verheugen jednoznačne odpovedal - áno!