Od včerajška sa v Južnej Kórei rozšírila rozsiahla vlna štrajkov a dosiahla rozmery priam generálneho štrajku. Túto vlnu, ktorá trvá v krajine už takmer tri týždne, doteraz riadila ilegálna odborová centrála KCTU, ale vládnej moci sa nepodarilo zlomiť jej predstaviteľov ani hrozbou zatknutia. A protesty proti zmenám pracovného zákona, uľahčujúce prepúšťanie zo zamestnania a svojvoľné úpravy dĺžky pracovného času, zasahujú čoraz širšie vrstvy juhokórejskej spoločnosti.
To si uvedomili aj vodcovia vládou povolenej odborovej ústredne FKTU, ktorá vyzvala svojich 1,2 milióna členov, aby sa v prípade neústupčivosti vlády dnes večer pripojili k štrajku. Tá síce zmobilizovala 2 500 vojakov, aby zabezpečila aspoň nevyhnutný chod telekomunikácií, ale dá sa očakávať keď už nie úplne zastavenie činnosti verejného sektora, tak aspoň jeho poriadne ochromenie.
A zdá sa, že táto pôvodne čisto technická otázka sa mení na vážny politický problém, v ktorom zatiaľ prezident Kim Jong-Sam neurobil, okrem náznakového gesta, žiaden ústupok. Zrejme cíti za sebou podporu podnikateľského sektora, kvôli ktorému sa zmenil spomínaný zákon. Vzhľadom na to, že obchodný deficit za minulý rok prekročil 20 miliárd dolárov, potrebujú vlastníci mocných podnikateľských skupín, po kórejsky čobolov, zvýšiť produktivitu a jednou z ciest je aj prepúšťanie neefektívnych zamestnancov.
Ale pre budúci osud doteraz vládnucej Strany za novú Kóreu (NKP) bude rozhodujúce, či sa k štrajkujúcim pridajú opozičné strany, ktoré by mohli výrazne profitovať z tejto vlny masovej nespokojnosti. Úradujúci šéf štátu zrejme podcenil túto skutočnosť a zopakoval chybu svojich generálskych predchodcov, keď chcel riešenia verejnosti vrchnostensky nanútiť. Navyše vláda v Soule porušila už prijaté záväzky voči OECD i Medzinárodnej organizácii práce, čo jej dôveryhodnosť práve nezvyšuje.
Zatiaľ, narazila kosa na kameň. Ale to Južnej Kórei dlhodobo nepomôže. Predbežne sa hospodárske straty odhadujú na dve miliardy dolárov, čo nie je pre podnikateľov tragédia. Ale ak by sa mal konflikt stupňovať, potom je predovšetkým v ich záujme odblokovať neochotu k dialógu a podporiť rozumný kompromis medzi vládou a odborármi.
