Ide o argument, že Mečiar je silná osobnosť. Populárny spevák túto myšlienku rozvinul ešte ďalej, keď povedal: Silná osobnosť - samec, za ktorým ide stádo. To "stádo" nepovažuje za niečo dehonestujúce, naopak, tak to má vraj byť. Svoju príslušnosť k stádu vyjadril tým, že chodí účinkovať na podujatia HZDS, pričom vraj na jednom podujatí prerába 30 000 Sk. Sympatické je, že sa otvorene priznáva, že mu ide o peniaze, že spieva tomu, kto zaplatí. Je však nedôsledný - už v tom, že ide aj tam, kde prerába, avšak na podporu divadelných umelcov nechcel ísť (chceli to gratis). Vrátim sa však k tej silnej osobnosti. Nedivím sa, ak spomenutú hodnotu obdivuje prostý, nevzdelaný človek. U vzdelaných sa divím, pretože predpokladám, že poznajú, či už z dejín, ale aj zo súčasnosti,veľa diktátorov, ktorí majú spoločnú vlastnosť: sú silnými osobnosťami. Vzdelaný človek by si mal dať otázku, či je silná osobnosť zameraná na rozvoj demokracie, ľudskosti, morálky, či má charakter a slušnosť. Len potom by mal nasledovať obdiv. V našich podmienkach sme mali na čele štátu 20 rokov tiež silnú osobnosť - Husáka. Všetky schopnosti však vynaložil na to, aby slúžil diktátorovi Brežnevovi spravovaním gubernie ČSSR. Nestačí aj tento jeden príklad z nedávnej minulosti na to, aby sme prestali obdivovať niekoho za to, že je silná osobnosť? Nedávno vyšla kniha M. Leška Mečiar a mečiarizmus s podtitulom: Politik bez škrupúľ, politika bez zábran. To je pravdivé videnie silnej osobnosti.

Autor: FRANTIŠEK ORAVEC, Bratislava