V súčasnosti platná Koncepcia rozvoja kapitálového trhu v Slovenskej republike bola schválená vládou 9. 8. 1994. Od jej prijatia prešiel slovenský kapitálový trh obdobím výrazných zmien najmä v oblasti legislatívy, došlo k ďalšiemu vývoju a profilácii po stránke inštitucionálnej, pristúpilo sa k zásadným zmenám v metódach privatizácie. Pokračujúca transformácia ekonomiky, zmeny vonkajšieho ekonomického prostredia a vývoj na zahraničných kapitálových trhoch ukázali, že niektoré východiská tejto koncepcie už nezodpovedajú stavu a úlohám slovenského kapitálového trhu v ekonomike SR. To je pomerne prirodzené. Vzhľadom na veľmi dynamickú fázu vývoja kapitálového trhu SR v uplynulých rokoch bolo totiž možné len ťažko presne predvídať smer jeho vývoja. Na druhej strane, viaceré zásady a dosiaľ nerealizované opatrenia, uvedené v koncepcii z roku 1994, nestratili na svojej aktuálnosti a sú uvádzané aj v návrhu koncepcie, ktorú pripravila Asociácia obchodníkov s cennými papiermi SR.
Hlavnými dôvodmi na vypracovanie novej koncepcie rozvoja kapitálového trhu je zohľadnenie súčasného stavu v transformácii ekonomiky a vytvorenie predpokladov na úspešné fungovanie kapitálového trhu, najmä z pohľadu perspektívy členstva Slovenska v OECD a EÚ. Z týchto dôvodov, ako aj z hľadiska funkčnosti nášho kapitálového trhu sa pôvodná koncepcia schválená vládou v auguste 1994 javí do určitej miery ako prekonaná, a preto nemožno v plnom rozsahou ďalej pokračovať podľa nej. Absencia dostatočne jasnej a aktuálnej stratégie rozvoja kapitálového trhu by mohla spôsobovať čím ďalej, tým výraznejšie zaostávanie nášho kapitálového trhu. V systémovom ponímaní funkčnosti nášho kapitálového trhu a jeho medzinárodného prepojenia bude preto potrebné pokračovať v realizácii zásadnejších koncepčných zmien rešpektujúcich smernice európskej únie a harmonizačné odporúčania skupiny expertov známej ako skupina 30(G-30).
1.2. Súčasný stav slovenského kapitálového trhu
Hlavnou funkciou kapitálového trhu, ako súčasti finančného trhu, je alokácia a realokácia voľného kapitálu. Alokačná funkcia sa pritom uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom primárneho trhu, teda získavaním dlhodobých finančných zdrojov spoločnosťami formou emisie nových cenných papierov.
S alokačnou funkciou kapitálového trhu bezprostredne súvisí jeho funkcia informačná. Informácie, ktoré sú požadované pre obchodovanie na kapitálovom trhu a ktoré sú týmto trhom vytvárané, poskytujú prehľad o relatívnom postavení jednotlivých podnikov, celých sektorov a národných ekonomík, čím orientujú potencionálnych investorov v možnostiach umiestnenia ich vo 3/4ných finančných zdrojov. Zároveň poskytujú spolu s ďalšími ukazovateľmi objektívne meradlo pre hodnotenie úrovne národného hospodárstva a vládnej hospodárskej politiky.
Význam slovenského kapitálového trhu je umocnený tým, že v procese ekonomickej transformácie, popri alokačnej a informačnej funkcii, plní aj ďaľšie úlohy - zvyšuje konkurenciu na nedostatočne rozvinutom finančnom trhu, prispieva ku zjednodušeniu a urýchleniu privatizačného procesu a postupne vytvára čitateľnejšie prostredie nielen pre domácich, ale najmä pre zahraničných investorov.
Pri objektívnom hodnotení súčasného stavu slovenského kapitálového trhu je potrebné mať na zreteli najmä podmienky jeho vzniku a porovnanie s vývojom kapitálových trhov v ostatných transformujúcich sa ekonomikách, najmä v krajinách V4. Vznik kapitálového trhu u nás bol výrazne ovplyvnený kupónovou metódou privatizácie. To má do dnešných dní za následok, že kapitálový trh aj napriek veľkému počtu emisií si plní len veľmi obmedzene svoju najdôležitejšiu - alokačnú funkciu. Aktivity na primárnom trhu sa realizujú v úplnej väčšine mimo organizovaných trhov, pričom sa obmedzujú predovšetkým na emisie dlhopisov. Vzhľadom na absenciu silných nebankových inštitucionálnych investorov, sa aktivít na primárnom trhu zúčastňujú najmä banky. Vytvorenie podmienok rozvoja kolektívneho investovania formou podielových fondov a fondov dôchodkového pripoistenia je možné považovať za jeden z limitujúcich faktorov rozvoja celého trhu.
V doterajšej histórii slovenský kapitálový trh slúžil predovšetkým na umožnenie obchodovania značného počtu emisií akcií rozdelených v rámci kupónovej privatizácie a ich koncentrácie. V rámci toho bola vybudovaná inštitucionálna štruktúra na pomerne dobrej úrovni. Tu treba spomenúť najmä organizátorov verejného trhu a Stredisko cenných papierov. Na druhej strane, snáď najvýraznejšiou slabinou je veľmi nízka likvidita. Dôsledkom je veľký rozptyl cien, ktoré trh generuje a ich nízka informačná hodnota. Tým trh nemôže v potrebnej miere plniť ani svoju informačnú funkciu. Nízka likvidita je spôsobená okrem iného nedostatočnými aktivitami investorov a následne aj slabým záujmom emitentov získavať zdroje na kapitálovom trhu. Pre zvýšenie likvidity trhu je dôležitý hlavne záujem dlhodobých portfóliových investorov. Tých v súčasnosti odrádza predovšetkým:
nekonzistentná legislatíva, ktorá sa navyše veľmi často mení,
nedostatočná transparentnosť trhu - zlá dostupnosť dôležitých informácií,
absolútne nedostatočný systém ochrany minoritných akcionárov,
málo hodnoverný a nedostatočne účinný regulačný rámec,
absencia stimulácií pre investovanie do cenných papierov v daňovom systéme,
nedostatočné možnosti trhu absorbovať väčšie portfóliové investície, čo vyplýva z pomerne malého počtu bonitných cenných papierov, ktoré sú na trhu dostupné,
nepriaznivý obraz o smerovaní a politickej stabilite na Slovensku rozšírený v zahraničí.
Výsledkom spolupôsobenia jednotlivých faktorov, najmä: nízkej likvidity, nedostatočnej transparentnosti, nedoriešeného legislatívneho a regulačného rámca je súčasný nepriaznivý stav a zlyhávanie základných funkcií kapitálového trhu v ekonomike. Nemožno pritom zabúdať, že s podobnými problémami sa viac alebo menej úspešne potýkajú aj ďalšie transformujúce sa krajiny strednej a východnej Európy.
Z porovnania slovenského KT s kapitálovými trhmi vyspelých ekonomík, najmä EÚ, ale aj niektorých transformujúcich sa štátov strednej Európy vyplýva, že SR zreteľne zaostáva vo viacerých kritériach. V tejto súvislosti však treba uviesť, že slovenská ekonomika je relatívne malá, čo predurčuje silu a likviditu slovenského KT, a preto ho nebude možné ani v budúcnosti porovnávať s najväčšími zahraničnými trhmi z hľadiska veľkosti a internacionalizácie a ani z hľadiska rozmanitosti produktov, služieb a techník na ňom používaných.
2. Inštitucionálna štruktúra kapitálového trhu v SR
Aby náš kapitálový trh mohol plniť zodpovedajúcu úlohu pri rozvoji ekonomiky, musí mať vytvorený taký inštitucionálny a legislatívny rámec svojho fungovania, ktorý umožní plné rozvinutie všetkých jeho funkcií. Z hľadiska inštitucionálnej štruktúry bude predovšetkým potrebné zamerať pozornosť na vybudovanie optimálneho systému regulácie, ktorý zabezpečí efektívnu ochranu účastníkov trhu (najmä investorov) a ktorý umožní jednotlivým inštitúciam kapitálového trhu vykonávať činnosti a poskytovať služby v rozsahu porovnateľnom s krajinami EÚ.
2.1. Organizátori verejného trhu s cennými papiermi
Na slovenskom kapitálovom trhu v súčasnosti pôsobia dvaja organizátori verejného trhu s cennými papiermi: Burza cenných papierov Bratislava, a.s. (BCPB) a RM-Systém Slovakia a.s. (RM-S) ako neštátne spoločnosti. Po viacerých rokoch existencie oboch organizátorov trhu fungujúcich na odlišných princípoch sa otázka optimálneho počtu organizátorov trhu stáva závislou na potrebách účastníkov trhu. Ich záujem rozhodne o nutnosti existencie viacerých organizátorov trhu, alebo len jednej burzy. Dôležitú úlohu pritom musí zastávať štátny regulačný orgán, ktorého úlohou bude aktivity organizátorov trhu efektívne koordinovať. Činnosť jednotlivých organizátorov trhu sa v súčasnosti riadi rôznymi právnymi normami.
BCPB má ambície sa vyprofilovať ako hlavný organizátor verejného trhu s cennými papiermi na Slovensku. Napovedá tomu vybudovanie vnútornej štruktúry porovnateľnej s burzami na vyspelých trhoch, vybudovanie moderného elektronického systému obchodovania, zúčtovania a vyrovnávania obchodov, etablovanie sa v združeniach zahraničných búrz a zahraničné kontakty. Systém zúčtovania a vyrovnávania obchodov spĺňa náročné požiadavky zahraničných investorov a zodpovedá požiadavkám vyspelých trhov. Vyrovnávanie obchodov sa uskutočňuje prostredníctvom Bankového a zúčtovacieho centra Slovenska a Strediska cenných papierov v medzinárodne doporučovanom termíne T+3. Ako nedostatok sa javí stále veľmi nízka likvidita v prevažnej väčšine titulov, nízky podiel anonymne uzatváraných obchodov a nie celkom dostatočné požiadavky na emisie kótovaných spoločností. Rozhodujúcimi akcionármi BCPB sú veľké banky.
RM-S doteraz plnil prioritne úlohy vyplývajúce z kupónovej a dlhopisovej metódy privatizácie. Postupom času sa však vyprofiloval ako plnohodnotný organizátor trhu, spĺňajúci náročné kritéria pre obchodovanie aj inštitucionálnych investorov. RM-S disponuje moderným elektronickým systémom obchodovania, vyrovnávanie obchodov prebieha v reálnom čase. RM-S sa zapája do medzinárodnej spolupráce, najmä v oblasti prípravy trhu derivátov. Ako dôležitá sa javí zmena prístupu k obchodovania v RM-S. Bude nevyhnutné prejsť na výberový alebo členský princíp, čo si vyžaduje najmä zvýšenie transparentnosti a dôveryhodnosti trhu. Tá je neraz znižovaná z dôvodu voľného prístupu k obchodovaniu, bez praktickej možnosti uplatňovania regulačného rámca. Bude potrebné vymedziť priamy prístup k obchodovaniu v RM-S len pre oficiálnych obchodníkov s cennými papiermi. Služby poskytované v súčasnosti na obchodných miestach RM-S by mohli byť v budúcnosti zabezpečované obchodníkmi s cennými papiermi. Tým by uvedené služby ostali zachované, respektíve by boli rozšírené a skvalitnené. Vlastníkom RM-S je Podnik výpočtovej techniky (PVT, a.s.)
Obchody s verejne obchodovateľnými cennými papiermi sa u nás vyrovnávajú výlučne na verejných trhoch, čo napomáha zvyšovaniu transparentnosti trhu a je vysoko pozitívne hodnotené aj v zahraničí. Na verejných trhoch sa v SR v súčasnosti obchoduje s akciami, dlhopismi a podielovými listami; deriváty nie sú obchodované. Spektrum nástrojov obchodovaných na kapitálovom trhu v SR je značne chudobné. Na trhu chýba vhodná kategorizácia emisií s adekvátnou diferenciáciou podmienok obchodovania a zverejňovania správ.
Umožnenie uplatnenia ďalších nástrojov pri obchodovaní na našom trhu je podmienené najmä legislatívnym vymedzením príslušných nástrojov, zvládnutím organizácie uzatvárania a vyrovnávania obchodov zo strany organizátorov trhu, ako aj vzdelávaním odborných pracovníkov tých subjektov, ktoré by mali nové nástroje využívať. Pri uvádzaní nových nástrojov na trh bude potrebné starostlivo analyzovať potenciálny záujem účastníkov trhu. Bola by žiadúca spolupráca pri príprave trhu derivátov medzi BCPB a RM-S, pretože kapacita slovenského trhu nie je vôbec dimenzovaná pre dvoch organizátorov trhu derivátov.
V súvislosti s budovaním trhu derivátov bude potrebné vybudovať zúčtovacie stredisko pre uskutočňovanie komplexného vysporiadania operácií na kapitálovom trhu. Na jeho budovaní sa budú zúčastňovať najmä organizátori verejného trhu a obchodníci s cennými papiermi.
Účastníkom nášho trhu taktiež chýbajú možnosti využitia niektorých techník, ktoré sú na vyspelých trhoch bežné a ktoré sú aj obsahom doporučení G-30. Ide najmä o požičiavanie cenných papierov a netting pri vyrovnávaní obchodov. Táto skutočnosť je jedným z viacerých dôvodov nízkych obchodných aktivít na trhu. Príčinou ich doterajšieho neuplatňovania je najmä nevyhovujúca legislatíva. Pokiaľ ide o podobu cenných papierov, skúsenosti ukazujú, že absolutizácia dematerializovanej podoby nebola v danej etape rozvoja najvhodnejším riešením. Ako optimálne sa v súčasnosti javí ponechanie povinne dematerializovanej podoby len pre verejne obchodovateľné cenné papiere, čo je v súlade so svetovým trendom.
Potrebné opatrenia* :
1) Pripraviť jednotnú legislatívu upravujúcu problematiku organizátorov verejného trhu. (Menej naliehavé)
2) Pripraviť zmenu trhového poriadku RM-S tak, aby priamy prístup k zadávaniu pokynov do obchodného systému mali len obchodníci s cennými papiermi. (Naliehavé)
3) Pripraviť legislatívne zmeny tak, aby bolo umožnené uplatnenie ďalších nástrojov kapitálového trhu, predovšetkým v oblasti derivátov. (Naliehavé)
4) Koordinovať prípravu organizovaného trhu derivátov BCPB a RM-S. (Naliehavé)
5) Vyriešiť problematiku účtovania a zdaňovania derivátov. (Naliehavé)
6) Legislatívnymi zmenami umožniť požičiavanie cenných papierov a netting pri vyrovnávaní obchodov s cennými papiermi. (Naliehavé)
2.2. Stredisko cenných papierov
Stredisko cenných papierov (SCP) má funkciu centrálneho depozitára pre zaknihované cenné papiere v SR. Plní predovšetkým úlohy spojené s vedením registra emitentov zaknihovaných cenných papierov a s vedením účtov majiteľov zaknihovaných cenných papierov. Okrem toho zabezpečuje činnosť národnej číslovacej agentúry pre prideľovanie medzinárodného kódu ISIN, zabezpečuje plnenie oznamovacej povinnosti v zmysle zákona 600/1992 Zb.z. atď. SCP je akciovou spoločnosťou so 100 % majetkovou účasťou štátu. SCP má technické podmienky na to, aby plnilo svoje úlohy na úrovni obdobných organizácií na vyspelých trhoch. Na druhej strane nemožno prehliadať výhrady, ktoré sa k službám poskytovaných SCP neraz objavujú najmä zo strany účastníkov a organizátorov trhu. Z tohoto dôvodu bude potrebné, aby mali v orgánoch SCP zastúpenie okrem MF SR aj ostatné inštitúcie kapitálového trhu. Vzhľadom na celospoločenský význam SCP bude potrebné zvážiť, či má SCP v budúcnosti pôsobiť ako podnikateľský subjekt alebo príspevková organizácia a či sa pristúpi k privatizácii jeho užívateľmi. Z dôvodu podpory obchodných aktivít na trhu bude potrebné zmeniť aj doterajšiu štruktúru cenníka, najmä v položkách týkajúcich sa prevodov cenných papierov, ktorá má demotivačný dopad. Bude potrebné v súlade s požiadavkami trhu vytvoriť možnosti prepojenia SCP na depozitné inštitúcie v EÚ, a to jeho dobudovaním, zvýšením bezpečnosti ako aj zlepšením technických parametrov systému. Bude potrebné ďalej znižovať neúmernú závislosť SCP na PVT, a.s.
Potrebné opatrenia:
1) Rozhodnúť o spôsobe financovania SCP, prípadne pripraviť jeho privatizáciu. (Realizácia v dlhšom časovom horizonte)
2) Zmeniť obsadenie orgánov SCP tak, aby v nich boli okrem MF SR zastúpené aj ďalšie inštitúcie kapitálového trhu, najmä BCPB, RM-S, Asociácia obchodníkov s cennými papiermi, zástupca emitentov. (Naliehavé)
3) Zmeniť štruktúru poplatkov za služby SCP. (Naliehavé)
4) Znížiť závislosť SCP od PVT, a.s. (Menej naliehavé)
2.3. Štátny dozor nad kapitálovým trhom
Základnými kameňmi ochrany investora v EÚ je kapitálová primeranosť a dostupnosť informácií. Informácie sú základom pre každé rozhodovanie a kvalita investovania je z veľkej miery totožná s kvalitou získaných informácií. Preto je etika podnikania v investíciách úzko spojená s narábaním s informáciami. Úlohou regulácie trhu je poskytnúť všetkým investorom rovnaké informácie, v rovnakom čase a na rovnakom mieste. Porušenie tohoto princípu vedie k neželateľným špekuláciam, ku skresľovaniu signálov trhu a následne k znižovaniu jeho hodnovernosti, a tým aj k redukcii možnosti efektívneho plnenia jeho najdôležitejšej - alokačnej funkcie. Samotné rozhodovanie je vecou investora, ktorý si môže dať od profesionálov poradiť.
Vytvorenie účinného a objektívneho systému regulácie je determinujúci faktor ďalšieho rozvoja slovenského kapitálového trhu, ako aj podmienkou nášho začlenenia sa do rodiny vyspelých trhov. Základnou úlohou štátneho dozoru musí byť eliminovanie rizík vyplývajúcich z podnikania na kapitálovom trhu na prijateľnú úroveň, a tým zabezpečenie ochrany jednotlivých subjektov operujúcich na trhu, ako aj celého národného hospodárstva. V súčasnosti orgánom štátneho dozoru nad kapitálovým trhom je Ministerstvo financií, ktoré zabezpečuje niektoré činnosti - najmä výkon kontroly a monitoring prostredníctvom Úradu štátneho dozoru nad kapitálovým trhom. Konštituovanie tohoto úradu smerovalo k vytvoreniu autonómneho orgánu dozoru. Tento cieľ sa zatiaľ realizovať nepodarilo. K tomu, aby bol v budúcnosti regulačný rámec, a tým aj celý domáci kapitálový trh akceptovaný zahraničným spoločenstvom, je potrebné dosiahnuť jeho:
objektívnosť
profesionalitu
dostatočné právomoci
operatívnosť
dôslednosť
nezávislosť - obmedzenie možností zneužitia
vhodný spôsob riadenia a kontroly
spoluprácu s účastníkmi trhu.
To je možné dosiahnuť len vybudovaním inštitúcie na parametroch požadovaných na trhoch krajín EÚ. Jej úlohou bude okrem represívnej činnosti pri porušovaní zákonov, zabezpečovať aj: povoľovaciu činnosť, prevenciu, monitoring obchodných aktivít na kapitálovom trhu, prípravu legislatívnych zmien a záväzných nariadení, návrhy motivačných opatrení na podporu trhu (napr. v daňovej oblasti), atď. Ako vhodný názov tejto inštitúcie sa javí "Úrad pre kapitálový trh" (ÚKT). Postavenie tohoto úradu by mohlo byť analogické s postavením niektorých iných ústredných orgánov štátnej správy. Riadiaca štruktúra ÚKT bude podľa vzoru vyspelých trhov pozostávať zo 7 členného Výboru pre kapitálový trh a riaditeľa úradu. Výbor pre kapitálový trh (výbor) predstavuje najvyšší riadiaci orgán ÚKT, menovaný a odvolávaný vládou SR na základe návrhov Ministerstva financií, NBS a najvýznamnejších inštitúcií kapitálového trhu: BCPB, RM-S, Asociácia obchodníkov s cennými papiermi, Asociácia investičných spoločností a fondov a ďalšie. Výbor bude kompetentný príjímať najzávažnejšie rozhodnutia, jeho členovia nebudú zamestnancami ÚKT. Riaditeľ, zamestnanec ÚKT, bude menovaný a odvolávaný výborom, pričom bude riadiť bežnú činnosť ÚKT. Konštituovaním ÚKT dá Slovensko do zahraničia jasný signál o váhe, ktorú prikladá vybudovaniu fungujúceho kapitálového trhu a ochrane investorov.
Potrebné opatrenia:
1) Vytvoriť legislatívny rámec pre konštituovanie a fungovanie Úradu pre kapitálový trh. (Naliehavé)
2) Vytvoriť organizačné a materiálne podmienky pre začatie činnosti Úradu pre kapitálový trh s využitím kapacít, ktorými disponuje súčasný Úrad štátneho dozoru nad kapitálovým trhom a Odbor kapitálového trhu na Ministerstve financií. (Menej naliehavé)
3) Prehĺbiť spoluprácu so samoregulačnými organizácie (Naliehavé)
2.4. Samoregulačné a profesné organizácie
Samoregulačné a profesné organizácie predstavujú na vyspelých trhoch neoddelitelný článok regulačnej štruktúry. Princíp samoregulácie prináša pre celý kapitálový trh viaceré výhody. Sú to najmä:
a) lepšia účinnosť regulácie - účastníci trhu sami priebežne dohliadajú nad aktivitami, ktoré na trhu prebiehajú a môžu efektívne a rýchlo naprávať priestupky, čo nie je vždy schopný zabezpečiť štátny dozor. Zmenšuje sa potreba detailných kontrol zo strany štátneho dozoru a tým aj nákladov, ktoré musí štát na túto činnosť vynakladať. Účastníci trhu príjímajú regulačné pravidlá za svoje a ľahšie sa s nimi stotožňujú. Samoregulačné organizácie napomáhajú zvyšovať úroveň a účinnosť legislatívnych noriem, resp. iniciujú ich zmeny.
b) vyšší stupeň profesionality regulácie - priami účastníci trhu poznajú lepšie problémy, ktoré sa na trhu vyskytujú a dokážu ich ľahšie identifikovať.
c) vyššia dôvera investorov - obchodné aktivity účastníkov trhu sú viazané na detailné a presné samoregulačné pravidlá, ktoré chránia zákazníkov obchodníkov s cennými papiermi (investorov, emitentov) ako aj klientov investičných spoločností. Neseriózne subjekty sú z trhu vytláčané. Dôveryhodná atmosféra na kapitálovom trhu, ktorá je dôležitá najmä z pohľadu zahraničných investorov, zlepšuje kredit celej národnej ekonomiky.
V legislatíve SR pokrývajúcej oblasť kapitálového trhu v súčasnosti priestor pre uplatnenie samoregulácie nie je vytvorený. Výnimkou sú do určitej miery len právne normy, ktorými sa riadi činnosť burzy cenných papierov. Značná časť zo subjektov pôsobiacich na kapitálovom trhu je združená v niekoľkých organizáciach, pričom prvky samoregulácie sa prejavujú u:
Burzy cenných papierov v Bratislave (BCPB),
Asociácii obchodníkov s cennými papiermi (AOCP),
Asociácii investičných spoločností a fondov (AISF).
Samoregulačný charakter BCPB je zameraný na oblasť uzatvárania obchodov s cennými papiermi členmi burzy. K tomuto účelu boli vytvorené viaceré záväzné pravidlá (pravidlá obchodovania, pravidlá zúčtovania a vyporiadania, pravidlá garančného fondu) a orgány (burzová komora, rozhodcovský súd). Tieto minimalizujú riziká pre obchodníkov - členov burzy pri uzatváraní obchodov medzi sebou.
(Dokončenie o týždeň)
Pokračovanie z minulého týždňa
AOCP zahájila svoju činnosť začiatkom roku 1995, pričom hneď od svojho vzniku si vytýčila za cieľ profilovať sa ako samoregulačná organizácia. AOCP v súčasnosti združuje 44 najvýznamnejších obchodníkov s cennými papiermi. Samoregulácia je zameraná najmä na oblasť vzťahov obchodník - klient, obchodných vzťahov medzi členmi asociácie mimo organizovaných trhov, ako aj zvýšenia transparentnosti aktivít na trhu. Uvedené oblasti sa vhodne dopĺňajú so samoregulačným zameraním BCPB.
AISF združuje subjekty kolektívneho investovania, t.j. investičné spoločnosti a fondy. Prvky samoregulácie sa začali objavovať v činnosti tejto organizácie roku 1996. Problémom sa javí ich presadenie do reálneho života najmä vzhľadom na neutešený stav v oblasti kolektívneho investovania a tým aj na malý záujem zo strany väčšiny investičných spoločností, ale najmä fondov o iniciatívy v takejto oblasti.
V súčasnosti u nás ešte neboli vytvorené profesné organizácie, združujúce fyzické osoby pôsobiace na kapitálovom trhu. Do úvahy prichádzajú:
komora maklérov
komora investičných poradcov.
Dôvody ich vytvorenia sú rovnaké aké boli pri vytváraní iných komôr. Do popredia vystupuje najmä veľká miera zodpovednosti, vyplývajúca z charakteru činnosti týchto osôb.
Legislatívne vymedzenie činnosti samoregulačných a profesných organizácii sa musí opierať o nasledovné zásady:
1) výkon činnosti samoregulačnej organizácie v zmysle zákona sa bude viazať na súhlas MF SR.
2) vznik a činnosť profesných organizácii budú riešené v osobitných zákonoch, obdobne ako v iných zákonoch o jednotlivých komorách.
3) členstvo príslušnej skupiny subjektov kapitálového trhu bude v organizácii povinné.
4) podmienkou udelenia súhlasu MF SR bude existencia regulačných pravidiel záväzných pre všetkých členov danej organizácie.
5) bude zabezpečené dodržiavania záväzných pravidiel (napr. etický kódex, stanovy) členmi organizácie a vyvodzovanie učinných sankcií voči porušovateľom.
6) bude nevyhnutná úzka spolupráca s Úradom pre kapitálový trh, resp. s MF SR najmä v oblasti udelovania a odoberania povolení na činnosť, monitorovania a vyšetrovania prípadov obchodovania na základe neverejných informácií, manipulácie kurzov cených papierov, dodržiavania zákonných podmienok pri ponukovej povinnosti (napr. výpočet ponukovej ceny), monitorovanie subjektov vykonávajúcich svoju činnosť bez príslušných povolení, atď.
7) Úrad pre kapitálový trh a organizátori verejného trhu budú oprávnení poskytovať týmto organizáciam informácie nevyhnutné pre zabezpečenie riadneho výkonu samoregulácie.
8) Úrad pre kapitálový trh a organizátori verejného trhu budú mať právo delegovať na tieto organizácie v primeranom rozsahu ďaľšie právomoci, ktoré by zefektívnili systém regulácie kapitálového trhu.
9) Samoregulačné a profesné organizácie financujú svoju činnosť zo svojich príjmov, nevzniknú žiadne nároky na štátny rozpočet.
Potrebné opatrenia:
1) Pripraviť legislatívny rámec pre efektívnu činnosť samoregulačných a profesných organizácii v zmysle vyššie uvedených zásad. (Naliehavé)
2) Postupne zabezpečovať presun potrebných kompetencií na samoreguláciu. (Menej naliehavé)
3) Prehĺbiť prvky samoregulácie v existujúcich organizáciach. (Naliehavé)
