Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky (FNM) zo dňa 31. októbra tohto roku, podľa ktorého sa väčšinovým vlastníkom 58 % akcií doterajšieho š. p. Slovenské liečebné kúpele Bardejovské Kúpele stáva Prameň, spol. s r. o. Bardejov. Ďalších 39 % akcií zostáva vo vlastníctve štátu, ktoré bude spravovať FNM a zvyšné 3 % pôjdu na RIF, teda Reštitučný a investičný fond. Uvedené rozhodnutie Prezídia FNM č. 702/96 o privatizácii podniku č. 429 však vyvolalo obrovskú búrku nevôle v radoch zamestnancov doterajšieho štátneho podniku.

Aj medzi zamestnancami Bardejovských Kúpeľov boli a sú záujemcovia o odkúpenie rozhodujúceho balíka majetku doterajšieho štátneho podniku. Podľa zverejnených informácií z hodnoverného prameňa prejavilo o privatizáciu kúpeľov záujem až 32 rôznych podnikateľských subjektov, medzi ktorými bolo viacero akcioviek z oblasti manažmentu a zamestnancov podniku, ale boli tu aj subjekty z ďalších regiónov Slovenska. Zo všetkých spoločností, ktoré sa zaujímali o privatizáciu kúpeľov, vystupuje najviac do popredia a. s. Victoria, na čele ktorej stojí doterajší riaditeľ Bardejovských Kúpeľov Ing. Viktor Hvišč. Práve táto akciová spoločnosť prejavovala v posledných týždňoch najväčšiu nespokojnosť s rozhodnutím FNM, pretože podľa názoru jej iniciátorov a členov, medzi ktorými je aj 272 zamestnancov kúpeľov, došlo k porušeniu sľubov a princípov zo strany vedenia štátu.

Šachová partia

Skôr než sa budeme venovať vlastnému problému je potrebné, aby sme na začiatku predstavili oboch hlavných aktérov tejto vysokej šachovej hry "lokálpatriotov" - spol. s r. o. Prameň a a. s. Victoria.

Ako sídlo s. r. o. Prameň figuruje Priemyselná ulica 8 v Bardejove. Na čele spoločnosti stojí JUDr. Jaroslav Komora, úspešný podnikateľ, ktorý začal podnikať už krátko po novembri 1989. Aktivity tohto pána sú veľmi rozsiahle, a to nielen v Bardejove, ale aj v Giraltovciach a v ďalších regiónoch. Druhým oficiálnym zakladateľom Prameňa je MUDr. Jozef Halecký, úspešný a uznávaný kardiológ riaditeľ NsP v Bardejove, podpredseda tunajšieho OP HZDS a po posledných komunálnych voľbách v roku 1994 aj poslanec MsZ v Bardejove. Na tomto mieste treba povedať, že za Prameňom doteraz nestoja žiadne konkrétne výsledky. Spoločnosť vznikla 23. septembra 1996 a krátko na to si už podáva vlastný, a ako vieme aj úspešný návrh na odkúpenie kúpeľov. Úspech dozaista fenomenálny. Podľa JUDr. Komoru na tom však nie je nič zvláštne, pretože myšlienkou vytvoriť spoločnosť sa zaoberali podstatne skôr a príprava privatizačného projektu netrvala týždeň, ale niekoľko mesiacov.

Podstatne iný životopis má a. s. Victoria. Samotná spoločnosť sa definuje ako "akciová spoločnosť založená zamestnancami s cieľom zúčastniť sa na privatizácii š. p. SLK Bardejovské Kúpele". Vznikla 10. apríla minulého roku, kedy ju ustanovujúce valné zhromaždenie "jednomyseľne schválilo". Po splnení všetkých stanovených podmienok bola následne 17. apríla zapísaná do Obchodného registra na Obvodnom súde Košice I.

Jej kmeňové imanie tvorí podľa zákona 1 milión Sk, ktorý bol vytvorený upísaním 1000 akcií v hodnote po 1000 Sk za akciu. Z uvedených 1000 akcií bolo 272 zamestnancami (z celkového počtu 540 zamestnancov) upísaných 667 akcií. Ďalších 333 obyčajných kmeňových akcií upísali piati zakladatelia, ktorí predstavujú súčasný manažment. Podobne ako pri väčšine sporov aj tu je dôvodom majetok. To, aký veľký je majetok Bardejovských Kúpeľov, sa možno iba domnievať. Isteže, dala by sa vypočítať účtovnícka cena pozemkov, budov, lesov a podobne podľa súčasných platných predpisov a cenových relácií. Rozhodujúca je však trhová cena majetku, pričom také minerálne pramene a dobré meno kúpeľov sa ani nedajú trhovo ohodnotiť. Presahujú totiž hranice ekonomiky a stávajú sa predmetom národného bohatstva. Podľa Prezídia FNM musí eseročka Prameň zaplatiť za 58 % akcií kúpeľov 210 miliónov Sk, z čoho 115 miliónov predstavuje kúpna cena a 95 miliónov sú splátky v investičných a rozvojových programoch finančne rozpočítaných až do roku 2004. Čisto matematicky si potom zo "stanoveného kurzu" vieme vypočítať akú veľkú sumu bude predstavovať 100 % akcií Bardejovských Kúpeľov, ktorá podľa toho činí vyše 362 miliónov Sk. Je to veľa alebo málo? Ťažko povedať. Napríklad podľa exministra zdravotníctva Tibora Šagáta je cena 210 miliónov Sk za 58 % akcií veľmi nízka, avšak podľa doterajšieho riaditeľa kúpeľov Ing. Hvišča veľmi vysoká, pretože značne odčerpáva budúcemu vlastníkovi prostriedky na rozvoj. Oni sami (ľudia z akciovky Victoria) ponúkali za 51 % akcií 75 miliónov Sk v hotovosti a 75 miliónov Sk v investíciách. Mimochodom, už pri samotných akciách sa začína séria nejasností a protichodných vyhlásení, ktorými sa táto "kauza" len tak hemží.

SPOLOČMOSŤ NEEXISTUJE, akcie SA PREDÁVAJÚ

"Ako môže Prezídium FNM rozhodnúť o predaji 58 % akcií kúpeľov, keď ešte nedošlo k vlastnej delimitácii štátneho podniku na štátnu akciovú spoločnosť? Nemožno predsa odpredať akcie spoločnosti, ktorá ešte neexistuje," argumentuje riaditeľ kúpeľov Ing. Hvišč spolu s predsedníčkou ZO Odborového zväzu pracovníkov zdravotníctva pri SLK, š. p. Bardejovské Kúpele Adelou Ivanovou. Majiteľ Prameňa Dr. Komora to až tak dramaticky nevidí. Podľa neho je to skoro detail, pretože podobný postup sa použil aj pri privatizácii OZKN v Prešove. Tieto jeho slová odzneli vo štvrtok 14. novembra na tlačovej konferencii, ktorú v kancelárii majiteľa Girexu zorganizovali obaja zakladatelia s. r. o. Prameň. Dokonca Dr. Komora uviedol aj to, že "možno už dnes (14. novembra - pozn. red.) minister zdravotníctva Ľubomír Javorský podpísal delimitáciu bývalého štátneho podniku na štátnu akciovú spoločnosť. Ako však ukázal ďalší vývoj, Jaroslav Komora bol priveľkým optimistom, pretože ani začiatkom decembra podpis ministra Javorského na delimitačnej listine nebol. De facto aj de iure sú Bardejovské Kúpele stále štátnym podnikom! Keď sme už spomenuli ministra zdravotníctva, nemožno nevidieť jeho zvláštne postavenie v tejto šachovej partii, v ktorej mu bardeľudia z Victorie prisúdili úlohu čierneho koňa. Ako koňa, ale tentoraz trójskeho ho pravdepodobne vidia víťazi privatizačnej šachovej partie. Podľa toho, čo počuli na vlastné uši Ing. Hvišč a Adela Ivanová, keď ho 18. 11. navštívili v Bratislave, minister vyjadril značnú nespokojnosť s tým, ako sa rozhodlo o privatizácii kúpeľov. "Doslova nám povedal, že s takou formou privatizácie, akou boli sprivatizované Bardejovské Kúpele nesúhlasí, pretože podľa doterajších skúseností si FNM vždy vyžiadal vyjadrenie ich rezortu, no v tomto prípade sa to tak nestalo. O tom, kto získal 58 % akcií kúpeľov sa dozvedel až z novinového článku, ktorý si prečítal v Hospodárskych novinách," hovorí Adela Ivanová a pokračuje: "Okrem toho Javorský ďalej povedal, že ak sa už nebude dať zrušiť rozhodnutie FNM, nepodpíše delimitačnú listinu kým nedostane záruku, podľa ktorej by bol vlastník zaviazaný vytvoriť zamestnaneckú akciovú spoločnosť."

Za zamestnanecké akcie horlili aj obaja zakladatelia Prameňa. "Budeme trvať na tom, aby v kúpnopredajnej zmluve bolo výslovne uvedené, že je to zamestnanecká akciová spoločnosť," ubezpečuje Dr. Komora, avšak koľko percent by mali dostať zamestnanci, to ani on, ani Dr. Halecký nevedeli povedať. Nad týmito vetami sa p. Ivanová spolu s riaditeľom Ing. Hviščom iba zasmiali. "Veľmi dobre si pamätám, keď si ma 5. novembra dal zavolať Dr. Komora, jednoznačne mi povedal, že s akciami pre zamestnancov nerátajú, ale aby som z titulu svojej funkcie upokojila zamestnancov, nech nerobia paniku. Okrem toho, ako môžu oni ponúknuť akcie pre všetkých 540 zamestnancov, keď ich s. r. o. môže mať maximálne 50 spoločníkov," hovorí Adela Ivanová.

Ján Ľupták povedal, že nemá čas

Osobitnú a dosť tragikomickú úlohu hrá v tejto hre predseda ZRS a podpredseda NR SR Ján Ľupták. Ján Ľupták mnohokrát dokonca aj osobne sľuboval zamestnancom kúpeľov, že jeho strana bude podporovať zamestnanecké akciové spoločnosti. Tento prísľub však nedal iba on, ale aj ostatní vrcholní predstavitelia súčasnej moci, spomínaný minister zdravotníctva Ľubomír Javorský ale aj prezident Prezídia FNM Štefan Gavorník. Preto hneď po tom ako sa kúpeliari dozvedeli o privatizácii ich podniku, rozhodli sa ešte zahorúca navštíviť podpredsedu parlamentu aj prezidenta FNM. Pri prvej návšteve v polovici novembra veľmi úspešní neboli, trochu lepšie dopadli až o dva týždne neskôr. Ján Ľupták na nich však vyrukoval so starou známou pesničkou. "Povedal nám," hovorí šéfka odborov z kúpeľov, že "ani Ľupták nič nesprivatizoval, nemá akcie, ani jeho poslanci nič nesprivatizovali a nech Boh chráni toho Gavorníka, ak on niečo v tom má." Potom im odporúčal obrátiť sa priamo na prezidenta FNM, ale keď sa ho spýtali či by im nemohol sprostredkovať stretnutie, Ján Ľupták povedal, že nemá čas, pretože za ním stále chodí veľa ľudí. "Vtedy ma už dopálilo a tak som mu otvorene povedala. Nehnevajte sa, pán ľupták, ale svojimi výrokmi v Krokoch aj v iných masmédiách sám nútite ľudí, aby za vami chodili, pretože stále rozprávate o tom, ako podporujete zamestnanecké akciové spoločnosti," končí svoje rozprávanie o výsledku stretnutia s podpredsedom NR SR a predsedom ZRS Adela Ivanová. O nič lepšie nedopadli ani u prezidenta FNM Gavorníka, ktorý prijal len šéfku odborov, s riaditeľom Ing. Hviščom sa odmietol rozprávať. "Bol prekvapený, keď som mu vysvetlila, o čo nám ide, pretože on mal informácie od ľudí z Prameňa o tom, že oni sa už s odbormi kúpeľov dohodli," so sarkazmom v hlase komentuje stretnutie so Štefanom Gavorníkom Adela Ivanová.

Ktosi, ešte za prvej Československej republiky napísal, že Slovensko je veľká dedina. Keďže vývoj už pokročil, môžeme toto konštatovanie trochu pozmeniť v tom zmysle, že Slovensko je jedno veľké malomesto. V takom malomeste však takmer každý každého pozná. Preto sa pokúsme pozrieť na vzniknutý spor medzi dvoma záujemcami o privatizáciu Bardejovských Kúpeľov zo širšieho aspektu v trojuholníku Bratislava-Prešov-Bardejov. Medzi lekármi v Prešove sa pošuškáva, že medzi ministrom zdravotníctva Javorským a prednostom tamojšieho Krajského úradu Petrom Chudíkom, ktorý je takisto lekár, sa vedie tichý boj o post riaditeľa jednej z najväčších nemocníc na Slovensku. Doterajšia riaditeľka Eva Valeková je len poverená viesť túto nemocnicu. Prednosta Krajského úradu však údajne chce pretlačiť na tento post svojho človeka, ale vo svojej snahe naráža na to, že súčasná riaditeľka je človek z tábora ľudí ministra Javorského. Súboj sa netýkal zásadných ideových otázok, tichý boj medzi spomínanými dvoma pánmi údajne vládne v otázkach privatizácie a personálnej politiky. Situácia je o to zauímavejšia, že zástupcom prednostu Krajského úradu je Jozef Bača z Bardejova, predseda tamojšej organizácie ZRS. Jeho vzťahy s krajským prednostom sú určite na dobrej úrovni, pričom dobré vzťahy s vrcholnými predstaviteľmi ZRS má aj pán Dr. Komora. Kolegyňa z Korza vypátrala, že Ľubomír Javorský a MUDr. Jozef Halecký boli spolužiaci na vysokej škole. Vypátrala aj to, že istý čas mal terajší minister zdravotníctva dosť rozkývané ministerské kreslo, a ako s jeho nástupcom sa uvažovalo s Dr. Haleckým. Možno aj tu badať príčinu nesúhlasu terajšieho ministra zdravotníctva s postupom a snáď aj s osobami privatizujúcimi Bardejovské Kúpele. Uvedené fakty sú v rovine kuloárnych informácií.

Návrh na určenie vlastníckeho práva

Veľmi dôležité momentálne je majetkové vysporiadanie doterajšieho štátneho kúpeľného podniku s pôvodnými vlastníkmi pozemkov a budov, ktoré boli kedysi znárodnené československým štátom. Do rúk sa nám dostal veľmi zaujímavý materiál, ktorý ešte 1. júna 1995 vypracovalo mesto Bardejov, podpísal primátor mesta Ing. Ľubomír Skaloš a adresoval ho Okresnému súdu v Bardejove. Materiál nesie názov "Návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nechádzajúcim sa v časti mesta Bardejov-Bardejovské Kúpele". Podľa tohto návrhu si mesto nárokuje vyše 270 ha pozemkov, ktoré v súčasnosti spravujú SLK š. p. Bardejovské Kúpele. Na týchto pozemkoch, ktoré mimochodom predstavujú zhruba tretinu celkovej výmery kúpeľov sa nachádzajú polia, lúky lesy, komunikácie, ale aj liečebné domy a obchodné prevádzky. O čo vlastne mestu v tomto materiáli ide? Už niekoľko rokov, v podstate hneď ako vznikla možnosť pre mestá a obce dostať späť svoj majetok, vznikol spor medzi mestom Bardejov a š. p. SLK Bardejovské Kúpele o uvedené pozemky. Kúpele však vždy patrili mestu. Bardejov svoje nehnuteľnosti nikdy nepredával, pričom pozemky len dával do užívania tým občanom, ktorí mali na nich postavené súkromné vilky. Táto situácia trvala až do roku 1950. Vtedy nejaký ministerský úradník v rozpore so zákonom o znárodnení prírodných liečivých zdrojov a kúpeľov a o začlenení a správe konfiškovaného majetku v úradnom liste vyhlásil časť nehnuteľností mesta Bardejov-Bardejovské Kúpele za znárodnené. Stalo sa to 19. decembra 1949. Tento dátum je veľmi dôležitý, pretože zapríčinil, že na majetok Bardejovských Kúpeľov sa nevzťahuje zákon o majetku obcí, ktorý pred časom schválila NR SR. Podľa tohto zákona sa obciam a mestám vracia všetok majetok, ktorý im bol odňatý odo dňa 1. 1. 1950. Dvanásť dní teda delilo Bardejovčanov od toho, aby mohli prevziať do užívania to, čo im po niekoľko storočí právoplatne patrilo. Problém sa ťahá už niekoľko rokov a pre Okresný súd v Bardejove predstavuje veľmi tvrdý oriešok. Obrátil sa teda na ústavný súd so žiadosťou o výklad zákona o majetku obcí. Teraz čaká na najbližšie pojednávanie, ktoré môže dať definitívnu bodku za celým sporom. Na margo toho riaditeľ kúpeľov Ing. Hvišč dodáva: "Nevychádzame s mestom zle. Máme súdny spor, to je pravda. Súdny spor je však o majetok a tento spor som nezapríčinil ani ja, ani primátor Skaloš, ale zapríčinili ho vtedy platné zákony."

Po upozornení na fakt, že mesto si nárokuje na pozemky, ktoré sú súčasťou areálu kúpeľov, žiada bardejovský primátor spolu s riaditeľom kúpeľov predsedu Prezídia FNM Štefana Gavorníka "o zodpovedné zváženie návrhu a Vášho rozhodnutia o privatizácii Bardejovských Kúpeľov. Ich osud v pozitívnom zmysle môžu najviac ovplyvniť zamestnanci kúpeľov a mesto Bardejov. Preto by malo byť samozrejmosťou, aby práve tieto sily dostali v privatizácii najväčší priestor", pretože sú "... pre svojich zamestnancov a pre mesto jedinou šancou, ktorú pri neuváženej privatizácii môžu nenávratne stratiť". Na konci svojho listu žiadajú jeho autori prezidenta FNM "o zváženie všetkých okolností na zachovanie tejto oázy zdravia pre budúce generácie".

Aký je najnovší vývoj kauzy Bardejovské Kúpele?

Dozvedeli sme sa, že ešte pred Vianocami minister Javorský predsa len podpísal listinu, ktorou sa majetok doterajšieho štátneho podniku SLK Bardejovské Kúpele delimituje na novovzniknutú štátnu akciovú spoločnosť. Z dobre informovaného zdroja sme sa taktiež dozvedeli, že sa to údajne stalo na priamu intervenciu predsedu istej vládnucej strany, ktorá patrí k najväčším "zástancom" zamestnaneckých akcioviek.

Vo štvrtok 2. januára sme sa telefonicky spojili s doterajším riaditeľom Bardejovských Kúpeľov Ing. Viktorom Hviščom. Povedal nám, že prišiel do práce tak ako vždy a ešte ako riaditeľ, pretože je potrebné uzavrieť uplynulý rok. S určitosťou však vie povedať, že ku 31. decembru 1996 prestal byť riaditeľom, podobne k tomuto dátumu prestávajú byť kúpele štátnym podnikom a transformujú sa na štátnu akciovku. Za týmto účelom bol už aj vykonaný vklad majetku podniku do katastra, ktorý za doterajší štátny podnik podpísal Ing. Hvišč a novovzniknutú štátnu a. s. JUDr. Jaroslav Komora a MUDr. Hudák, členovia nového predstavenstva.

Autor: Ľuboš Roman