Morskí ježkovia žijú všade na kamenistom pobreží Stredozemného mora. Na piesčitých plážach sa nevyskytujú, ale na kamienkových áno, predovšetkým však milujú skaly. Napríklad v Chorvátsku prakticky neexistujú miesta, kde by neboli. Ježko, samozrejme, na človeka neútočí, ale pri jeho spôsobe života naňho ľahko šliapnete. Na skalnatých pobrežiach, kde býva zostup do mora trochu komplikovanejší, nie je problém oprieť sa oňho kolenom, rukou či chrbtom. Prvý pohľad na kožu s odlomenými čiernymi pichliačikmi nepôsobí nijako dramaticky, zasvätenci však vedia, že to "najlepšie" iba príde. Ostne sú totiž veľmi krehké, ťažko sa dajú bez zvyšku z rany odstrániť a obsahujú látky voči organizmu nie príliš priateľské. Aj keď ich teda z rany vyberiete (pinzetou, v horšom prípade sterilizovanou ihlou) a miesto dezinfikujete, plocha sa v priebehu niekoľkých dní väčšinou aj tak zapáli, opuchne a svrbí. Obvykle sa to dá vydržať a organizmus si s tým časom sám poradí. K lekárovi sa väčšinou ísť nemusí, aspoň vtedy nie, ak nie sú komplikácie alebo ak nie je zasiahnutá veľká časť povrchu tela. Najlepšou ochranou je prevencia - pevná kúpacia obuv so silnou podrážkou a najmä opatrnosť. Nielen pri vstupe do vody, ale aj pri chôdzi po brehu, kde bývajú vyplavení mŕtvi ježkovia.

Autor: Podľa Mladej fronty Dnes