ol už dávnejšie, že sa ho zúčastní najlepšie kvarteto z uplynulého ročníka najvyššej súťaže. V športovej hale vo VŠA sa takto predstavili domáci šampióni, strieborní policajti z Bratislavy, tretí Topoľčanci a vlaňajší prekvapujúci semifinalisti z Bardejova. Vzhľadom na vrcholiacu letnú zaberačku mali jednotlivé stretnutia slušnú športovú úroveň a celá akcia priniesla niekoľko prekvapení. K nim určite nepatrí vcelku suverénne prvenstvo obhajcu titulu - domácich VSŽ, hoci aj ich kormidelník J. Garkavenko dal obrovský priestor všetkým hráčom, s ktorými ráta do blížiacej sa extraligy. Pravdepodobne aj tento fakt zavážil, keďže Košičania dvakrát o svojich víťazstvách rozhodli až po prestávke. Najväčší šok spôsobili Topoľčanci. Nastúpili aj s Bergendim - bývalým slovenským reprezentantom, ktorý na nedávnych MS v Japonsku obliekal dres Maďarska. O tom, že to je riadna posila, hovorí jeho ocenená ľavačka. Napriek tomu, že v rozhodujúcom stretnutí proti železiarom nastúpil so zranením, získal titul najlepšieho strelca podujatia s 22 gólmi. Ďalším prekvapením boli muži na ich striedačke. Popri Ukrajincovi Ratnerovi na nej pôsobil aj nedávno ešto kouč Bardejovčanov Peter Krajč. Čo ho odvialo na západné Slovensko? "Mal som dve ponuky i z nášho regiónu, no chýbala im väčšia serióznosť. A tak, keď sa ozvali Topoľčanci rozhodol som sa konať. Chcel som ostať pri vrcholovej hádzanej a mne ako mladému trénerovi príde vhod čosi sa podučiť aj od predstaviteľa ruskej školy. Tá má určite čo dať každému adeptovi tohto neľahkého remesla. Moje postavenie pri ňom je rovnocenné, i keď dominantnou osobnosťou bude nepochybne on." Viac sa čakalo od Bratislavčanov, ale ich nesporne ctižiadostivý kormidelník I. Hargaš s mladíkmi popracuje určite tak, že v extralige ich silu pocíti každý. Bardejovčania sa snažili, no na viac v tejto fáze prípravy nemali. Prítomná hŕstka priaznivcov tohto tvrdého športu medzi bránkoviskami bola zvedavá najmä na to, ako sa uplatnia nové pravidlá v praxi. Tie by mali priniesť predovšetkým vyššiu atraktivitu a prísnejšie postihovanie nedovolených zákrokov. Aj keď bolo zrejmé, že väčšine tímov ešte chvíľu potrvá, kým sa s novým poňatím vyrovnajú, predsa sa dalo postrehnúť určité zrýchlenie hry, čo je určite prísľub do budúcnosti. Škoda len, že športový stánok oranžovo-čiernych počas dvoch dní takmer zíval prázdnotou. Na tribúnach sa takto vynímali len hádzanárski činovníci, ktorých sa síce zišlo neúrekom, no k celkovej atmosfére chýbal väčší záujem publika. Škoda, lebo samotní hráči predviedli naozaj niekoľko pekných akcií i individuálnych kúskov, ktoré by si zaslúžili aplauz. Verme, že k majstrovskej súťaži sa fanúšik takto macošsky nezachová.