kom stredisku v Novom Južnom Walese asi 300 kilometrov od Sydney. Ako je známe, oba domy zmietla náhla a rýchla lavína hliny, stromov a kamenia vo štvrtok 31. júla krátko po pol jednej nadránom. Z hľadaných 20 osôb našli do včera osem mŕtvych tiel, ale jedno predsa vyviazlo živé!

Lyžiarsky inštruktor z Melbourne, 27-ročný Stuart Diver, ktorý prežil v troskách vyše 60 hodín, už leží v nemocnici v dobrom zdravotnom stave, lebo akoby zázrakom utrpel len škrabance, šok a podchladenie. V sobotu o šiestej ráno začula záchranná čata hlas, ktorý vedome reagoval na výzvy. "Áno, počujem vás," vyslovil prvú vetu Stuart Diver, ktorý strávil osudnú noc zo stredy na štvrtok v spálni chaty Bimbadeen Lodge vedno s manželkou Sally. Tá je však stále nezvestná, podobne ako desať ďalších... "Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na mojej záchrane a všetkým ľuďom, ktorí sa za mňa modlili a podporovali ma počas posledných dní," povedal Diver ako prvé slová na nemocničnom lôžku. Diver bol takmer tri dni pochovaný medzi doskami, ktoré mu dávali len 30 centimetrov na pohyb hlavou a asi 40-50 pre nohy. Príbuzným a priateľom obetí tragédie však svitla nádej, lebo "ak sa našiel jeden živý, prečo by sa nemohol aj ďalší". Polícia je však skeptická. Sila lavíny bola nesmierna, počasie psie (v noci mínus osem až desať stupňov) a postup záchranárov vzhľadom na nebezpečenstvo ďalšieho zosuvu veľmi pomalý.

Premiér Nového Južného Walesu Bob Carr reagoval na kritiku obyvateľov na adresu neskorého príchodu záchranárov veľmi pružne. Obliekol si športový výstroj, vetrovku, vysúkal rukávy a prišiel pomáhať na miesto činu. Stretol sa aj s pozostalými niektorých obetí a vysvetľoval, že oneskoreniu o desať hodín po tragédii sa nedalo vyhnúť vzhľadom na nevyhnutnú prípravu a privysoký risk v nebezpečnom pásme. V súčasnosti pracuje na mieste nešťastia takmer 500 policajtov, požiarnikov, zdravotníkov a špeciálna skupina záchranárov, trénovaných po neblahých skúsenostiach s oklahomskou explóziou. Asistujú im desiatky dobrovoľníkov.

Mená všetkých 20 obetí tragédie v Thredbo už poznajú: medzi nimi je 17 Austrálčanov (11 mužov a 6 žien), dvaja Američania (manželia Mike a Mim Södergrenovci, lyžiarski inštruktori) a Novozélanďanka Mary Phillipsová. Z nich 18 bývalo v Bimbadeen Lodge, 46-ročný John Cameron v Carinya Lodge a istá žena, čo sa pošmykla, skončila pochovaná v pažravej lavíne práve v čase polnočnej prechádzky s manželom, ktorý na ceste zaostával a zostal živý. Lavína vytvorila na kopci približne 50-metrový priesek a ostatnému územiu sa vyhla... Až po strašnej udalosti vysvitlo, že svahy lyžiarskeho mestečka, kde stáli domy a kde neleží sneh, vôbec nie sú bezpečné. Hoci obe zavalené ubytovne bez problémov slúžili vyše 25 rokov, pred ich výstavbou miestne úrady staviteľov a nových majiteľov upozorňovali na risk zosuvu pôdy vzhľadom na strmý svah, agresívnu podzemnú vodu a nestabilnú pôdu. Profesor Paul Bishop z katedry geológie a zemepisných vied melbournskej univerzity Monash tvrdí, že miestne úrady mali ráznejšie riešiť tento problém a pravidelne kontrolovať stav pôdy a podzemnej vody. Podľa Bishopa každý zosuv pôdy na strmom svahu dva-tri dni vopred signalizujú prírodné zmeny, príznaky lavíny. "Fakt, že sa pôda zosunula, ma neprekvapuje," povedal, "ale fakt, že lavína prišla tak náhle bez toho, aby si niekto niečo podozrivé vopred všimol, ma šokuje." S týmto názorom súhlasí väčšina špičkových domácich vedcov.

Nočná mora v Thredbo je najväčším prírodným nešťastím v Austrálii od zemetrasenia v Newcastli (187 km severne od Sydney v Novom Južnom Walese) 28. decembra 1989, keď zomrelo 12 ľudí a 115 bolo zranených. Od roku 1842 v krajine zaregistrovali 400 zosuvov pôdy a 34 z nich prinieslo straty na životoch - pod lavínami zomrelo 45 ľudí. Teraz predpokladajú devätnásť...