Už dva týždne majú diváci v slovenských kinách možnosť vidieť americký film Marvinova izba, ktorý len tento utorok ocenili na 20. medzinárodnom filmovom festivale v Moskve hlavnou cenou. Niekto si možno zazúfa, že americká sériová výroba filmov sa definitívne predrala už aj na európske festivaly. V prípade Marvinovej izby - filmu takmer neznámeho režiséra Jerryho Zaksa - však nejde o typickú výpravnú hollywoodsku umelinu, v konečnom dôsledku dokonale zabalenú a predostrenú divákovi. Film sa síce začína dramaticky: požiarom, zatýkaním, zábermi z policajnej stanice a aj psychiatrie. To všetko v prvých minútach filmu. Potom však prichádza už iba príjemné ticho, v ktorom si možno vychutnať nenápadný komorný príbeh. A Meryl Streepovú. Niekedy, po zhliadnutí jej strhujúceho umenia rozohrať do najmenších detailov úlohy a postavy všetkých odtieňov, sa žiada povedať: nie prvá, ale jediná dáma Hollywoodu. Tentokrát vkráčala na plátno, do Marvinovej izby, povrchná, nie príliš citlivá, ani starostlivá žena a matka s nespisovnou rečou a žuvačkou v ústach. Nemá veľmi vydarené deti (jedného syna - Hanka - hrá ďalšia filmová hviezda Leonardo DiCaprio - na snímke), napokon, ani celý život. Chce začať niečo nové. V tej chvíli však zvoní telefón z druhého konca "štátov" a Lee všetky ambície rozbíja sestra Bessie (Diane Keaton) so svojím stuchnutým svetom. Okamžite konfrontuje Leein život na spôsob "čo deň dá" s tým svojím. Ohraničeným kuchyňou plnou fľaštičiek liekov, nočnými nárekmi zomierajúceho otca a siahodlhým prerozprávaním seriálových príbehov pomätenej tetušky. Lee sa v starom dome nemôže pohnúť bez toho, aby sa jej na každom kroku neozývalo svedomie. Pohľad na otca, ktorý doteraz nebolel, lebo si ho jednoducho "nedopriala". Spontánny vzťah Bessie k Hankovi, ku ktorému si Lee nenašla vzťah za 17 rokov. A rakovina... Tragédia, ktorú sa podarilo dostať na plátno bez zbytočných sacharínových scén. Ľudia tu žijú s poznaním choroby - na americký film - až príliš normálne. Nemajú naporúdzi múdre rady. Boja sa. A vidia, že všetko okolo nich beží tak ako doteraz. Dokonca ani nejde o to, kto bude darcom kostnej drene pre chorú Bessie. Film jednoducho odkrýva mechanizmus nachádzania a zbližovania ľudí. Potrebu a radosť z blízkosti toho druhého. Kto k niečomu takému potrebuje veľa slov, Marvinova izba sa mu bude zdať možno až príliš tichá a vyprázdnená...