ej sieti, ľudia ich vyhľadávajú. Podobne je to aj v mestách a na dedinách. Tieto si poplatky za užívanie verejných priestranstiev určujú samy. Rozdiely v cene prenájmu metra štvorcového sa líšia aj v závislosti od toho, či je nájomcom miestny obyvateľ alebo človek odinakiaľ. Zástupcovia viacerých obecných úradov však od domácich nechcú nič. "Naši ľudia si pred dom dajú stolček a vynesú zopár melónov. Zarobia si takto len dákych dvadsať-tridsať korún, takže nemá zmysel pýtať od nich poplatky," hovorí starosta Šoporne Stanislav Kiš. V Dunajskej Lužnej pýtajú za prenájom plochy na deň od päť do desať korún za meter štvorcový, na dlhodobý prenájom od 1500 do 3000 Sk. Nižšie sadzby sú určené pre miestnych obyvateľov, ktorých podnikanie chce takto obecný úrad podporiť. Obce, ktoré majú na predaj ovocia a zeleniny špeciálne vyhradené miesta, ako napríklad tržnice alebo stánky na uliciach, predaj pri cestách neschvaľujú. V Senci napríklad mestská polícia dbá na to, aby sa podobní podnikavci v meste neobjavovali. Iná situácia nastáva vtedy, keď auto s ovocím zastaví na odpočívadle pri ceste. Väčšina zástupcov obcí, ktorých sme oslovili, povedala, že podobné skúsenosti nemajú a ak sa aj niečo podobné v ich okolí deje, patrí to do právomoci susednej obce. Problémy potom nastávajú s kontrolou týchto predajcov a s obavami niektorých ľudí o dodržiavanie hygieny. Podľa platných predpisov môžu obchodníkov kontrolovať pracovníci Slovenskej obchodnej inšpekcie, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a ten, kto im vydá povolenie na predaj, teda príslušný miestny úrad, do katastra ktorého odpočívadlo patrí. V prípade obavy o dodržiavanie hygieny sa možno obrátiť na štátne zdravotné ústavy.

Autor: SME - eho, dio