Súboj o miliardy dolárov vrcholí. Kaspická ropa má začať prúdiť k zákazníkom už o niekoľko týždňov. Nikto však zatiaľ nevie, kadiaľ čierne zlato potečie. V bývalých sovietskych republikách Azerbajdžanu, Kazachstanu a Turkmenistanu sú po Saudskej Arábii druhé najbohatšie náleziská ropy na svete. Špecialisti sa zhodli na astronomickej sume, ktorú tieto zásoby predstavujú - 4 bilióny amerických dolárov. Nervozita meniaca sa v hystériu zachvátila teraz všetkých, ktorí sa majú podieľať na transporte ropy k zákazníkom. Bez nich totiž zostanú tie 4 bilióny dolárov len hypotézou. Tak sa začala bitka, ktorá sa dnes i v odborných kruhoch nazýva "bojom o ropnú cestu". Vplyv Ruska, kedysi výsadného hospodára v tejto oblasti, je vážne ohrozený. USA začali považovať Kaspik za teritórium svojich záujmov. I suché čísla dokazujú, že Washington v súboji víťazí. V konzorciu, ktoré už na azerbajdžanskom území začalo dobývať tzv. rannú ropu, majú americké firmy podiel 36 percent, ruské - 10 percent. Ak Američania majú vďaka svojim finančným možnostiam náskok pred Rusmi v ťažbe suroviny, Moskva sa snaží využiť svoje teritoriálne výhody v súboji o ropovody. V súčasnosti existujú len dve cesty, ktorými možno čierne zlato priblížiť Európe. Ropovod Baku-Groznyj-Novorossijsk a ropovod vedúci cez Gruzínsko do čiernomorského prístavu Poti. Ranná ropa by mala začať tiecť spleťou rúrok už v októbri. Oba ropovody volajú po rekonštrukcii. Okrem toho severná ruská cesta (Baku-Groznyj-Novorossijsk) volá i po niečom inom. Počas rusko-čečenskej vojny ropovod na území Čečenska síce poškodený bol, ale nie tak, aby sa nedal rýchlo opraviť. Čečensko sa však považuje za nezávislý štát a požaduje v otázke tranzitu rovnaké postavenie - a predovšetkým poplatky - ako ktorákoľvek iná suverénna krajina. "Ropovod pre nás neznamená ani tak finančné výhody ako politické. Bude zárukou, že západné spoločnosti už nikdy nedopustia bombardovanie územia, cez ktoré tečú ich peniaze," vyhlásil čečenský prezident Aslan Maschadov. Niekoľko mesiacov trvajúci spor vyvrcholil senzačným vyhlásením prvého vicepremiéra ruskej vlády Borisa Nemcova. Rusko sa rozhodlo vybudovať nový ropovod vedúci mimo územia neposlušného Čečenska, po trase Baku-dagestanský Kizľar-Stavropoľský kraj-Novorossijsk. Položenie 220 kilometrov nových rúrok bude drahé - jeden kilometer stojí milión dolárov. Celý problém by tak mohol byť vyriešený. Ale nie je. Rusko sa zúfalo snaží byť i naďalej monopolným dodávateľom ropy do Európy a zabrániť diverzifikácii ciest. Pokiaľ by totiž suroviny prúdili cez Gruzínsko a v prípade stavby ďalšieho nového, tzv. južného ropovodu cez Turecko, Rusko by definitívne stratilo rokmi vybudovanú pozíciu jediného ropného zdroja. Možno predpokladať, že Moskva sa bude snažiť, aby si udržala vplyv na ropou presiaknutom Kaukaze všetkými prostriedkami. Z nedávnej minulosti je známe, aké metódy dokáže v krajnom prípade použiť.
Autor: PRE SME - agentúra EPICENTRUM
