J. Lux. Jednohlasné prijatie mimoriadne dôkladne vypracovaného dokumentu s názvom Sociálna doktrína dáva tušiť, že luxovci sa pripravujú v tomto smere na generálny útok. Je taktiež jasné, kto si toto ťaženie za sociálne istoty odnesie - budú to koaliční partneri ľudovcov vo vláde. Nakoniec Lux to na zjazde naznačil viac než jasne, keď doslova povedal, že "keď nebude zmena politiky, bude zmena vlády". Luxovo búchanie do stola má však niekoľko chýb krásy. Predseda ľudovcov delegátom zjazdu zabudol povedať, že kým sa v európskych krajinách vybudoval sociálno-trhový systém, na ktorý sa odvolával, istú chvíľku to trvalo. Nemožno zároveň zabúdať, že prvých desať-pätnásť rokov povojnovej ekonomickej transformácie sa v demokratických európskych krajinách zameralo najprv na vytváranie hodnôt a sociálno-trhový systém nastúpil až neskôr. Jednou vetou - po ekonomickej katastrofe, vojne, respektíve socializme, je nutné vytvoriť najprv solídnu ekonomickú bázu, až potom možno rozdeľovať. Česká republika za necelých osem rokov transformácie hospodárstva túto ekonomickú bázu, ktorú si ostatné krajiny západnej Európy vytvorili za štyridsať rokov, nemá, a preto niet finančných prostriedkov, ktoré by Luxovu sociálnu intifádu uhradili. A čo sa Luxových hrozieb o zmene vlády týka, je nepochybné, že najviac by na spojenie so sociálnymi demokratmi (ČSSD) doplatila práve jeho strana. V súčasnej ekonomickej situácii by Lux so Zemanom jednoducho nemohli splniť to, čo voličom sľubujú, čo by jednoznačne viedlo k oslabeniu popularity KDU-ČSL. Lux takisto nesmie zabúdať, že v jeho strane je dosť silný pravicový prúd, ktorému spolupráca so sloufovcami v ČSSD vyhovovať nebude, čo následne oslabí aj integritu KDU-ČSL. Jediným šťastím J. Luxa zostáva skutočnosť, že pravicoví koaliční partneri KDU-ČSL sú oslabení svojimi vnútornými rozpormi a necítia sa dosť silní na konfrontáciu s ľudovcami, ale radšej ich ľavicovému tlaku neustále ustupujú.

Autor: ZOLO MIKEŠ, Praha