Parlamentná noc z 3. na 4. novembra 1994 sa stala čiernou škvrnou histórie terajšej Slovenskej republiky. V túto noc vládna koalícia vyhlásila studenú vojnu veľkej časti obyvateľstva a ich zástupcom v parlamente, postavila "berlínsky múr" medzi dvoma časťami Slovenska. Občanov, ktorí sa chceli zúčastniť na druhej vlne kupónovej privatizácie, urobila nesvojprávnymi, neschopnými rozhodovať o tom, ako naložia so svojím majetkom. Protagonisti tejto parlamentnej noci si za desaťročia európskej studenej vojny zvykli na takéto fungovanie sveta a nevedia si predstaviť, že by to mohlo byť aj inak. Takáto vojna narobila v Európe veľa zla, šírila nenávisť, obmedzovala svojprávnosť občanov východnej časti kontinentu, učila vidieť v tom druhom nepriateľa, pohŕdať ľuďmi, ktorým ich vnútorné presvedčenie prikazovalo inak žiť, dívať sa na svet inými očami. Učila považovať za dobrého len toho, kto verne a bez rozmýšľania slúžil "tej správnej" veci politickej strany, kto pre túto vec urobil hocičo bez ohľadu na slušnosť, mravnosť, ba i zákon.
Naša terajšia studená vojna nám priniesla stratu majetku, ktorý mal ísť do druhej vlny kupónovej privatizácie, namiesto poskytovania informácií nás ohlupuje propagandou, prináša nám hanbu v očiach okolitého sveta i stratu nádeje na pokojný život v slušnej spoločnosti. A strach, či neprerastie do vojny horúcej, v ktorej by mohlo prísť k "dobrovoľnému" presídľovaniu neposlušného obyvateľstva, kde by sa trestalo za pôsobenie v opozícii tak, ako sa o to už pokúšali hanebné Macuškove komisie, kde by nekontrolovaná tajná služba bola zneužívaná na politické ciele tak, ako je z toho vážne podozrievaná naša SIS-ka. Keď takáto studená vojna vypukne medzi priateľmi či v rodine, tak ničí dobré vzťahy, spolupatričnosť, všetky pozitívne duchovné hodnoty nazbierané generáciami predkov. Ale pod jej vplyvom vlastne pomaly hynú celé spoločenstvá, ba i štáty. Okolitý svet sa na dianie u nás chvíľu díval s úžasom, teraz už stráca trpezlivosť a začína premýšľať o tom, čo s krajinou, ktorej tak ťažko rozumieť, ktorá si inak ako takto nevie spravovať svoje verejné záležitosti. Možno keby poznal Timraviných Ťapákovcov, tak by mnohé veci videl jasnejšie, veď vystúpenia vedúcich predstaviteľov i právnych expertov hnutia, organizácia referenda ministrom vnútra, spôsob, akým sa poslanci vládnej koalície vyrovnávajú s prípadom Gaulieder i mnoho ďalších vecí svedčí o tom, že je tu zjavná snaha premeniť nás na národ Ťapákovcov. A my mlčíme a múdro pokyvkávame hlavou. Nuž veď tak...
Autor: PAVOL STANO, Nový Smokovec
