Volič má právo vedieť, koho volí

"Považujem za svinstvo, keď niekto na Češku takúto vec vytiahne a to ešte takým spôsobom," tieto slová sú reakciou vodcu pravej frakcie českej ODA Ivana Maška na vynútené priznanie predsedu Fondu národného majetku ČR Romana Češku, že bol policajtmi obvine

ný z krádeže auta. Táto gentlemanská reakcia Češkovho zarytého politického protivníka má však jeden malý háčik. Mašek musel totiž jedným dychom priznať, že Češkove problémy nie sú pre neho úplne neznámou skúsenosťou. Strážca konzervatívnych pravicových hodnôt Ivan Mašek bol totiž vo veku svojich pätnástich rokov odsúdený na päť mesiacov za krádež. Je teda dosť pochopiteľné, že sa musel ku Češkovmu previneniu zachovať veľkoryso. Nakoniec, Češka nebol na rozdiel od neho ani odsúdený... Táto nezmyselná kauza politikov ODA má však aj iný rozmer. Vyvstáva tu otázka, či politik, ktorý má za sebou kriminálnu minulosť, má právo pôsobiť ako politik. Bolo by príliš jednoduché vynášať jednoznačný rozsudok. Na jednej strane je trochu zvláštne, že kvalifikáciou politika by mal byť trestný čin, že človek, ktorý do istej miery ako predseda Fondu národného majetku rozhoduje o bohatstve štátu, bol prichytený pri pokuse ukradnúť auto... Na druhej strane každý, kto už nie je vo väzení, má právo kandidovať aj na politickú funkciu. Volič by však mal vedieť, koho volí. A práve toto je na kauze politikov s kriminálnou minulosťou najviac poburujúce. Nie skutočnosť, že boli obvinení z trestných činov, ale že voliči o tom v čase volieb nevedeli. To je skutočné previnenie takéhoto politika. Nie je preto "svinstvo", akým spôsobom na Češku jeho minulosť vytiahli. Skutočným "svinstvom" je, že Češka sám o svojej minulosti voličom nepovedal. Volič má mať právo vedieť, koho volí. Volič má mať právo rozhodnúť, či podľa jeho názoru takýto politik má právo napriek svojej minulosti rozhodovať o veciach verejných. Ak sa rozhodne, že áno, je to jeho vec. Nakoniec, veď jestvujú krajiny, kde politikov zodpovedných za vraždu, únos či krádeže podporuje nemalé množstvo voličov napriek tomu, že o ich kriminálnych činoch vedia. Vypovedá to o inteligencii voličov, o ich morálnej úrovni a nakoniec aj atmosfére spoločnosti. Česká spoločnosť teda nemusí mať hlavu v smútku - Češkov delikt je oproti previneniam spomínaných politikov ozaj malichernosťou.