o župy, pretože hate mlynov považovalo za hlavnú príčinu usádzania bahenného nánosu na dne rieky. Dnes vodný mlyn patrí do oblasti ohrozených a takmer "vyhynutých" stavieb. Už len naše babičky si pamätajú vôňu domáceho chleba, takého odlišného od pecňov vychrlených továrenskou výrobou. Mlyn veľký i malý, chudobný i honosnejší, každý bol bohatý svojou funkciou - mnohým dával obživu. Vydajme sa preto za ešte existujúcimi mlynmi, ktoré v súčasnosti už slúžia iba ako múzeá.
Pozoruhodná technická pamiatka na juhozápadnom Slovensku - vodný mlyn v Jelke (na snímke) stojí v prekrásnom zákutí na brehu Malého Dunaja, ktorý vytvára meandrovité koryto v katastri obce v dĺžke asi 23 km. Obnovený mlyn je akýmsi múzeom v prírode, mapujúcim život ľudí tohto kraja s úrodnou čiernou zemou. Mlyn pôvodne patril Jozefovi Némethovi, po ňom jeho synovi Vincentovi a do roku 1973 Ernestovi Némethovi. Najstarší doklad o mlyne pochádza z roku 1894. Je to plán využitia vody mlyna Jozefa Németha, ktorý vyhotovil diplomovaný merník a stavebný podnikateľ z Budapešti A. Visnovszky. Prírodné podmienky a bohaté vodné toky tu podmieňovali rýchly rozvoj lodných mlynov (boli to vlastne dve stavané lode, v strede spojené mohutným mlynským kolesom), ktoré sa sústreďovali v mlynských prístavoch. Prekážali však lodnej doprave, a tak od roku 1738 bolo v Uhorsku vydaných niekoľko nariadení na odstránenie lodných mlynov. Na základe tzv. vodného zákona v roku 1885 boli zrušené všetky lodné mlyny, ktoré nevyhovovali predpisom o bezpečnosti vodnej plavby. Povolenie na prestavbu svojho lodného mlyna na kolový dostal J. Németh 30. augusta 1899. V prestavanom mlyne sa začalo mlieť v auguste 1906. Dominantnú časť mlyna tvorí drevená mlynica, ktorá leží na 54 stĺpoch z agátového dreva, zatlčených do dna rieky. Technologické zariadenie mlyna pozostáva zo sústavy hnacej, prevodovej a pracovnej. Hnaciu sústavu tvorí lopatkové koleso na spodný pohon. Usmerňovanie vody na koleso bolo zabezpečované vzdúvacou haťou, ktorá smerovala od protiľahlého brehu šikmo po prúde. Podľa spomienok starších ľudí tu mleli prevažne raž. Mlyn pracoval do apríla 1951. Od roku 1983 je evidovaný v Štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Obnovenie budovy a areálu kolového mlyna sa zásluhou Obecného úradu v Jelke realizovala v roku 1992.
Autor: SME - VLADISLAV KMEŤ, FOTO PRE SME - ĽUBO NAVRÁTIL
