jeho právo rozhodnúť v referende o otázke, ktorú požadoval v súlade s ústavou predpísaný počet peticientov. Zároveň navrhuje, aby súd rozhodol o tom, že účinky petície i práva z nej vyplývajúce naďalej trvajú. I. Šimko bol predsedom petičného výboru, ktorý zorganizoval petičnú akciu za vypísanie referenda o priamej voľbe prezidenta SR. Pod petíciu sa podpísalo takmer pol milióna občanov - ústava požaduje podpisy najmenej 350 tisíc občanov SR. Referendum prezident síce vyhlásil, ale podľa verdiktu Ústrednej referendovej komisie bolo zmarené ministrom vnútra G. Krajčim, na ktorého komisia podala aj trestné oznámenie na prokuratúru. Z rozhodnutia Krajčiho bola otázka o priamej voľbe hlavy štátu z referenda vypustená, a to aj napriek predchádzajúcemu rozhodnutiu ÚS SR. Šimko ako fyzická osoba žiada ÚS SR, aby konštatoval, že nerealizovaním referenda bolo porušené jeho ústavné právo na referende sa zúčastniť a rozhodnúť v ňom o danej veci. Ak súd rozhodne aj o tom, že práva z petičnej akcie naďalej trvajú, znamenalo by to, že petičný výbor môže opätovne predložiť hárky s už vyzbieranými podpismi a požiadať prezidenta o vypísanie referenda. Právomoc vyhlásiť referendum v čase neobsadenia funkcie prezidenta prechádza na vládu SR.

Autor: SME - jo