Nevedel som dlho, ku komu mám pripodobniť výroky a snahu niektorých predstaviteľov štátostrany. Konečne som na to prišiel. K mužovi, ktorý otĺka svoju ženu a nedovolí jej, aby sa išla posťažovať svojej matke, poplakať si u nej. Tak isto chcú zabraňovať koaličníci opozícii, aby sa v zahraničí posťažovali u svojich straníckych partnerov na porušovanie základných demokratických práv v našej mladej, transformujúcej sa republike. Od novembrovej noci, keď sa začalo napĺňať heslo "víťaz berie všetko" opozícia nemá právo sa ani len ozvať. Nemá prístup do masmédií, (okrem Markízy, rádia Twist a opozičných denníkov či týždenníkov), nemôže informovať svojich potencionálnych voličov o programe, postojoch k súčasnému dianiu u nás. U nás sa zo všetkého robia tajnosti, aby nevyšlo na známosť, že ten alebo onen má už toho spolu s rodinou dosť nahrabaného a mal by prenechať miesto pri válove aj druhým. Oni sú stále hladní. Nie je to krádež, keď vyvolení rozobrali národný majetok, ktorý sme spolu všetci vytvárali po dve generácie prácou, za ktorú nám "najspravodlivejší" systém poskytol priam žobrácku odmenu, a teraz ľudu veľkodušne darovali bezcenné dlhopisy? Slovenská matka pred začatím školského roka celé noci nespáva, lebo rozmýšľa, kde vziať peniaze na nevyhnutnú výbavu pre svojho prváčika. Zato rozkrádači, bývajúci v haciendách s anglickým trávnikom, tenisovými kurtami a bazénom majú problém, aký automobil kúpiť svojmu synáčikovi a dcérenke, aby sa stali postrachom ciest a terčom závisti. Členovia štátostrany rozobrali všetky funkcie v správnych a dozorných radách podnikov. Potom sa stane, že vysoko aktívne VSŽ vyplatia na jednu účastinu Sk 34,- (čo nie je ani 5 % z kurzovej hodnoty). Západ už neverí klamstvám odchovancov Moskvy a pekným rečičkám. Tu treba skutkami deklarovať, aká je u nás demokracia. Tá vyzerá tak, ako bolo povedané na adresu opozície: "Zvyknete si". A mnohí z nás si zvykli, lebo ako za boľševickej totality za nich rozmýšľal a konal ÚV, tak i dnes to robí vládne hnutie. Ale nie za všetkých. Tí, čo majú ešte vlastný rozum a úsudok, nedajú sa zahnať do košiara, nad ktorým niekto šľahá bičom.
Autor: K. GRUSSMANN, Nitra
