Medzinárodnými hviezdami filmového festivalu v San Sebastiane boli po Jeremym Ironsovi herci Willem Dafoe a Ir`ene Jacobová, ktorí stvárňujú hlavné úlohy vo filme Víťazstvo. Dostalo sa im vrelého privítania od aplaudujúcich filmových fanúšikov, ktorých sa nepodarilo udržať v pokoji pred hotelom Maria Cristina, kde populárni herci prišli na tlačovú besedu. Režisér snímky Mark People povedal, že pôvodne uvažoval o úplne iných hercoch, ale nakoniec sa rozhodol pre túto dvojicu a neurobil zle. "Sú to vynikajúci herci a dobre sa s nimi spolupracovalo," uviedol. V španielskom súťažnom filme Farba mrakov od režiséra Maria Camusa je najzaujímavejšia hlavná dejová línia. Ide o osud bosnianskeho chlapca a jeho španielskeho rovesníka, obidvoch osamotených a túžiacich po rodinnom teple. Poskytne im ho stará pani, ktorá má sama veľké starosti. Španielsky chlapec má síce rozvedených rodičov, ale dieťa si len tak pohadzujú. Tvorca zrejme chcel akcentovať, že osamotený môže byť aj človek v kruhu rodiny - bezohľadnej, egoistickej a chladnej. Škoda, že Camus naháňal veľa zajacov naraz. Nechýba kriminálna zápletka, pašovanie heroínu, bandy gangstrov, ale aj tak je to jeden z najlepších filmov festivalu.

Keď sa kritika v Cannes zhrozila nad surovosťou, ktorú do kín priniesol francúzsky režisér Mathieu Cassovitz vo filme Vrah(ovia), tak už možno povedať, že "mladšieho brata" má v Xavierovi Durringerovi. Jeho snímka Pôjdem do raja, lebo peklo je už tu nie je skvostom francúzskej kinematografie. Hrdinovia bezhlavo vraždia, medzitým sa bozkávajú, aby na chvíľu zmierení so svetom opäť niekoho podpálili, hodili zožrať prascom, alebo mu rozstrieľali hlavu. Ťažké je orientovať sa, kto ku ktorej bande patrí. A navyše, nechýba ani láska k speváčke, ktorá v noci vyspevuje po baroch a cez deň opatruje chorých. Hlavný hrdina - asi preto, že je synom podsvetia - nezostane ležať v kaluži krvi, ale spolu so svojou láskou sa dá na charitatívnu činnosť. Nech nás nebesá chránia pred takýmito filmami z európskej dielne. V amerických je to už aspoň také preexponované a pretechnizované, že to berieme ako rozprávku. Európania to však robia smrteľne vážne. Hanbila som sa aj priznať, že som z filmu nič nerozumela, tak sa v ňom vrieskalo. Ale nebola som sama. Na druhý film z Francúzska sme preistotu išli na premietanie s anglickými titulkami. Zbytočne. Claude Chabrol je už taký ostrieľaný tvorca, že si nemôže dovoliť, aby mu herci "drmolili". Pôvabný príbeh o podvodníkoch, ktorí podvádzajú tak ostatných, ako aj samých seba, nazval Rien ne va plus, čo je známa veta krupierov v kasíne. Majster kriminálok dal príležitosť Isabelle Huppertovej a Michelovi Serraultovi, aby naplno rozohrali svoje herecké umenie. Ako hrdinovia Betty a Victor príležitosť využili a skutočne ide o herecký koncert.

Autor: EMÍLIA KINCELOVÁ, San Sebastian