Hoci tréner slovenskej futbalovej dvadsaťjednotky Milan Lešický nechcel po utorkovom zápase so Španielskom (3:4) v Trnave predčasne hodnotiť priebeh kvalifikácie majstrovstiev Európy v našej 6. skupine, predsa len sa prezentoval jednou výstižnou vetou: "Zatiaľ čo všetci naši súperi počas súťaže vyrástli do kvality, my nie." Podľa neho aj Malta, ktorá napríklad vonku dokázala potrápiť Juhosláviu. Slováci rozbehli dlhodobú súťaž v hádam najťažšej skupine tejto vekovej kategórie skutočne nádejne. Vlani na jeseň po prekvapujúcej remíze v Las Palmas so Španielskom sa naše mužstvo dokonca ocitlo v pozícii, ktorá vzbudzovala prinajmenšom zvýšenú pozornosť našich najbližších súperov. Lešického káder bol kompletný, ak si, pravda, odmyslíme pozvoľné zmierenie sa s účasťou Karhana a Špilára medzi seniormi. Hráči však mali v rozbehnutej ligovej súťaži solídnu formu, neboli prakticky zaťažení ničím iným, len snahou a bojom o presadenie sa v svojom klube. Tento status quo opäť dostal vážne trhliny v ligovej prestávke, keď viacero hráčov zmenilo dres, i za zahraničný, a nedokázalo naštartovať svoju výkonnosť na predchádzajúcu úroveň. Kluby, ktoré dodávajú Lešickému reprezentantov, pritom v superligovej tabuľke plávajú v hlbokom priemere. Aj zásluhou tých, ktorých posielajú pomaly pravidelne na päťdňové zrazy. Všetkým je jasné, že nie sú nositeľmi kvality v svojich kluboch, že k pojmu reprezentant nedokážu pripojiť každú sobotu stabilne dobrý výkon a že sa viacerí z nich čoraz častejšie ocitajú iba na lavičkách pre náhradníkov. Klubom chýbajú mladé osobnosti, reprezentácii detto. Futbalové Slovensko nemôže stavať na výbušných, ofenzívnych a technicky inteligentných hráčskych typoch, lebo takých u nás niet. Môže sa však spoliehať, tak ako v československej minulosti, na kvalitnú defenzívu, pretože hráči formátu Tittel, Kozák, Karhan, Špilár, Tomaschek či iní na ňu predpoklady majú. Ani skúsený kuchár neuvarí iba z vody dobrú polievku. Lešický môže striedať varešky, miešať nimi z oboch strán, koreniť i paprikovať, ale v konečnom dôsledku naleje do taniera len nechutný odvar. So Španielmi nám zablikalo za päť minút na pekné spomienky (z 0:1 na 2:1), za šesť boli aj tie zabudnutou minulosťou (2:1 - 2:4). Ak si Slovensko vlani v jeseni vybudovalo u súperov aký-taký rešpekt, necelý rok nato ho Česi, Juhoslovania i Španieli môžu pokojne považovať za slovenskú fatamorgánu.