komory ruského parlamentu). Zákon vstúpi do platnosti, keď ho podpíše prezident Boris Jeľcin. Upravenú verziu zákona, ktorú poslanci vypracovali po tom, čo pôvodný návrh v júli prezident Jeľcin vetoval, už v piatok schválila ľavicovou a nacionalistickou opozíciou kontrolovaná Štátna duma (dolná komora parlamentu). Jeľcin v júlovej zamietavej správe označil pôvodný text za "diskriminačný" s tým, že podľa ruskej ústavy majú mať všetky vyznania rovnaké práva. Upozornil vtedy, že podobný názor zastáva hlava kresťanskej cirkvi pápež Ján Pavol II., americký Senát i Európska únia. Napriek rozhodnutiu poslancov a zjavnej spokojnosti ruskej pravoslávnej cirkvi sú prodemokratickí oponenti naďalej presvedčení, že aj terajšia verzia zákona je diskriminačná a porušuje postsovietsku ústavu. Aktivita malých náboženských skupín, ktoré vznikli v Ruskej federácii po páde ateistického Sovietskeho zväzu, má byť totiž obmedzená a bola zachovaná tiež preambula, ktorá vyčleňuje "zvláštnu úlohu" pre pravoslávnu cirkev. Podľa obhajcov nového zákona, vrátane pravoslávnych cirkevných hodnostárov, však nový zákon umožní účinnejšiu kontrolu nebezpečných siekt, ktoré zneužívajú neznalosť a chudobu mnohých jednoduchých Rusov.