BRATISLAVA - V čase vojnového stavu bude môcť bezpečnostná rada cenzurovať informácie, obmedziť základné práva a slobody. Vláda včera schválila ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Ak ho schváli aj parlament, štát dostane právomoci v prípade vojny napríklad vypnúť vysielač, zobrať vydavateľstvu rotačku a obmedziť ďalšie práva.
„Ústavný zákon o bezpečnosti štátu mal byť podľa mňa predložený ako jeden z prvých po vzniku štátu v roku 1993,“ povedal minister obrany Jozef Stank.
Problémom je, že ústava akúkoľvek cenzúru informácií zakazuje.
„Lenže v ústave sa v článku 51 píše, že podmienky a rozsah základných práv a slobôd vo výnimočnom stave ustanovuje ústavný zákon,“ povedal Stanislav Črep z legislatívneho odboru ministerstva obrany. Podľa Stanka teda zákon upravuje oblasti, ktoré doteraz upravené neboli. Stanislav Črep: „Medzi základné ľudské právo patrí aj právo na život. Nemecko v čase vojny obmedzuje toto právo a môže uložiť aj trest smrti. V odborných kruhoch sme diskutovali aj o tejto téme, ale nenavrhli sme ju do zákona.“
O podobnom zákone v minulosti debatovala aj Mečiarova vláda, tiež mala problémy, ako sa vyrovnať s obmedzovaním práv v čase vojny, a nakoniec zákon neprijala.
Minister Stank predkladal aj ďalšie tri vojenské zákony. V brannom zákone sa napríklad mení horná veková hranica, pri ktorej sa končí branná povinnosť. V doteraz platnom zákone je to šesťdesiat rokov, podľa nového päťdesiatpäť.
(rf)
