do spoločnej kasy EÚ a dostáva z nej primálo subvencií. V poslednom čase sa v Bonne dokonca objavili radikálne návrhy, aby sa úplne zrušili eurofondy na podporu ekonomicky zaostalých regiónov a tieto subvencie sa použili na ekonomickú podporu nových členov EÚ: ČR, Maďarska a Poľska.

Takéto myšlienkové pochody medzičasom rázne odmietol španielsky ministerský predseda José Maria Aznar. Už samotnú ideu zrušiť subvenčné fondy označil za "veľkú chybu". Súčasne vyjadril obavy pred finančnými následkami rozšírenia EÚ na východ. Podľa Aznara sa prijatie nových členov nesmie uskutočniť na úkor súčasných rozvojových finančných podpôr v prospech súčasných najchudobnejších členských štátov EÚ: Grécka, Írska, Portugalska a Španielska. Tieto majú dostať z Bruselu v období 1994-99 spolu okolo 170 miliárd mariek rozvojových subvencií. Aznar podčiarkol, že Madrid má "pochopenie" pre nemeckú snahu znížiť bonnský príspevok do spoločnej europokladnice, čo sa však nesmie premietnuť do poklesu subvencií pre spomínané krajiny. Ako vyhrážka pre bohaté štáty EÚ musí znieť Aznarovo konštatovanie, že chce spojiť rokovania o eurosubvenciách s ratifikačným procesom prijímania nových členov do EÚ. A to najmä pre tých politikov, ktorí si ešte pamätajú, ako v roku 1991 Španielsko nekompromisne (a úspešne) podmienilo súhlas s Maastrichtskou zmluvou vznikom nových subvenčných fondov.

Aznarov postoj je pochopiteľný: Španielsko je v rámci EÚ najväčším príjemcom transferov na podporu priemyselne zaostalých regiónov. Iba vlani plynuli z Bruselu do Madridu subvencie vo výške približne 11 miliárd mariek. Podobne pochopiteľný je však aj postoj Nemecka, ktoré zo 70 percent financuje celý rozpočet EÚ. Ako sa zdá, na pozadí rokovaní o finančných modalitách prijímania nových členov do EÚ sa schyľuje k ostrému boju o množstvo a smerovanie plynutia eurosubvencií, ktorého výsledok je úplne otvorený.

Autor: JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov (Autor je stálym spolupracovníkom