kej oblasti" (časť východného Sedmohradska). Tá by mala mať dokonca svojho prezidenta, ktorý by bol maďarským náprotivkom rumunského. Je zrejmé, že to, akým smerom sa bude uberať zatiaľ sľubný vývoj v Rumunsku, bude v mnohom závisieť od predstaviteľov Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (UDMR) a tiež od politiky vlády v Budapešti. Posledné kroky predstaviteľov UDMR však tomuto vývoju hádžu polená pod nohy. Už dlhšiu dobu zaznievajú hlasy, aby sa UDMR nesnažil zneužiť situáciu a nestupňoval svoje požiadavky do maxima. To by totiž bola voda na mlyn radikálnym skupinám rumunských Maďarov okolo biskupa Lászlóa Tökésa a rumunským nacionalistom okolo Cornelia Vadima Tudora, šéfa ultranacionalistickej Strany Veľké Rumunsko (PRM). Ten vzniknutú situáciu, ako vždy, okamžite využil a po prečítaní textu projektu autonómie maďarskej oblasti ho s pohŕdavým gestom pred zhromaždeným davom roztrhal. Reakcia prítomných bola podobná tej zo 4. septembra na Pasienkoch.

V Bruseli medzitým čakajú, či Ciorbeova vláda preukáže, že trojkoalícia kresťanských demokratov, Romanových sociálnych demokratov a Markóových rumunských Maďarov má dostatočne pevné základy a nezosype sa po prvom závane. Treba počítať s tým, že silná rumunská opozícia čaká aj na to najmenšie zaváhanie vládnej koalície. UDMR by mal mať neustále na zreteli, že svojím vstupom do vlády prevzal spoluzodpovednosť aj za hlboké spoločenské reformy, nevyhnutné pre splnenie podmienok vstupu do EÚ a NATO. Lebo by sa mohlo celkom ľahko stať, že rumunské členstvo v EÚ a NATO sa stratí niekde za horizontom. Určite tomu napomáhajú aj nezodpovedné vyhlásenia typu Funarovho, ktorý ako jediný politik v strednej Európe (aspoň verejne) označil Mečiarov plán na výmenu obyvateľstva za geniálny. Funar by tiež najradšej videl sedmohradských Maďarov až za Tisou, ktorú pokladá za skutočnú rumunsko-maďarskú etnickú hranicu. O tom, že s týmto pánom nebude úplne všetko v poriadku, svedčia aj lavičky pred radnicou v Kluži natreté farbami rumunskej trikolóry a v národných farbách by sa mali zaskvieť aj ostatné mestské lavičky. Je už ozaj najvyšší čas, aby títo a im podobní politici pochopili, že v oblasti strednej a východnej Európy nie je možné vytvoriť etnicky homogénne štáty - a to ani na základe údajnej dobrovoľnosti.

Zdá sa, že spomínané kroky maďarských senátorov iba zbytočne prilejú olej do ohňa už i tak nesmierne citlivej národnostnej otázky. A to o to viac, že v prípade "maďarskej" sťažnosti RE boli kroky s UDMR s predstihom konzultované a ten s nimi vyslovil súhlas. Aspoň podľa významného predstaviteľa rumunských kresťanských demokratov. Keď už takýto krok urobili, mali by rátať aj s nevyspytateľnými dôsledkami na spoločnosť.

Autor: MARTIN OKÁL (Autor je stálym spolupracovníkom SME)