
Ján Ľupták vo svojej centrále.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Ide o závery z kontroly prvej vlny privatizácie z rokov 1992 a 1994. Pod prísnym utajením kontrolu v roku 1995 podnietila Mečiarova vláda a Výkonný výbor Fondu národného majetku, v tom čase ovládaný HZDS. Po kontrole bol údajne materiál skartovaný.
Na otázku SME, či sa počas svojho pôsobenia vo vládnej koalícii na tajnú kontrolu vo fonde neopýtal premiéra Mečiara, odpovedal: „Opýtal som sa, povedal, že kontrola vo fonde nebola.“ Na našu pripomienku, že ho teda oklamal, povedal: „To ste povedali vy.“
Ľupták tvrdí, že už za svojho pôsobenia v Mečiarovej vláde malo združenie vážne podozrenie, že mnohí privatizéri za sprivatizované podniky fondu neplatia a nesplácajú ani úvery, ktoré dostali od bánk.
Prísne tajný protokol sa podľa Ľuptáka zaoberal privatizáciou 624 závodov. Kontrolná skupina prezrela 33 realizačných zmlúv a zistila, že privatizéri záväzky neplnili a v mnohých prípadoch vo fonde nenašli ani záložné zmluvy.
Len na piatich vybraných realizačných zmluvách predstavovali nedoplatky 385 miliónov a na úrokoch vyše 200 miliónov. Niektoré z podnikov už skrachovali, iné sú v likvidácii. Ľupták tvrdí, že majiteľmi dnes už neexistujúceho Mäsokombinátu VIZOP boli súčasný predseda Okresného úradu v Nitre Mišík a bývalý ústredný tajomník SKDH Kuzma.
V tajnom protokole sa podľa Ľuptáka uvádza, že kontrola sa nemohla dostať k desiatim realizačným zmluvám. Išlo údajne napríklad o Konárikov pivovar Martin, Závod SNP Žiar nad Hronom, Majského VAB Bánovce nad Bebravou či mlyny v Nitre a Pohronskom Ruskove.
DANIEL VRAŽDA