ho regiónu. Krajiny, ktoré s nami bezprostredne susedia, získajú kolektívne, a teda kvalitatívne vyššie záruky bezpečnosti. Dôjde tak k narušeniu homogenity tohto priestoru, čo môže mať pre nás z bezpečnostného hľadiska negatívny dosah.
Slovenská republika prezentovala svoj úmysel plnej integrácie do NATO na rôznych úrovniach. V legislatívnej oblasti bolo naše euroatlantické smerovanie zapracované do Programového vyhlásenia vlády SR, do obrannej doktríny, do národnej obrannej stratégie SR, atď. Prostredníctvom projektu Partnerstvo za mier a Severoatlantickej rady pre spoluprácu sa naša armáda priblížila k štruktúram NATO pri zvyšovaní kompatibility a interoperability. Žiaľ, v dôsledku schizofrénie politiky vládnej koalície k otázke integrácie do NATO (vládne strany SNS aj ZRS verejne deklarovali svoj nesúhlas so vstupom) bol spochybnený skutočný záujem Slovenska o integráciu. Hodnotenie nášho vnútropolitického vývoja po parlamentných voľbách 1994 malo čoraz negatívnejší charakter - odkláňali sme sa od demokratizačného kurzu, ktorý sa začal po novembri 1989. Toto hodnotenie vychádza z konkrétnych príčin: útoky voči prezidentovi, nepripustenie opozície do parlamentných orgánov na kontrolu SIS a VOS, absencia zákona o používaní jazykov národnostných menšín, únos Michala Kováča ml., nevyšetrená vražda Róberta Remiáša, kauza Gaulieder a ďalšie.
Aké dôsledky má pre Slovensko neprijatie do NATO v prvej vlne? Vo vojenskej oblasti to znamená predovšetkým absenciu bezpečnostných garancií a znevýhodnenie medzinárodného postavenia armády SR v porovnaní s armádami prizvaných štátov, pretože nedostane finančnú, technickú a inú pomoc v procese svojej transformácie. V dôsledku vzájomnej previazanosti politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr môže byť Slovensko vyčleňované aj z ostatných integračných procesov. Stáva sa tak nerovnocenným partnerom na medzinárodnej úrovni, čo môže mať negatívny dosah na prísun zahraničného kapitálu a investícií, s dôsledkami na celkovú ekonomickú a finančnú situáciu.
Pokiaľ ide o ďalšie rozširovanie NATO, tento proces vyhodnotia na nasledujúcom summite NATO v apríli 1999. Aliancia zrejme pozve na rokovania o vstupe i ďalšie krajiny, ktoré budú schopné splniť požiadavky a záväzky spojené s členstvom v NATO - pravda, ak uváži, že začlenenie nových krajín bude slúžiť jej politickým a strategickým záujmom a posilní celkovú európsku bezpečnosť a stabilitu. Žiadosti krajín, ktoré neboli prizvané na začatie rozhovorov, bude aliancia pozorne zvažovať. Summit NATO hodnotil pozitívne vývoj k demokracii a právnemu štátu najmä v Slovinsku a Rumunsku. Ako s perspektívnym členom aliancie sa počíta aj s Rakúskom, určujúcim však bude jeho vlastné rozhodnutie. Úvahy nad perspektívnou účasťou v európskej spolupráci na úseku bezpečnosti sa vedú dokonca aj vo Švédsku a vo Fínsku.
Vstup Slovenskej republiky do NATO by sa mal stať základnou prioritou štátnej politiky v nasledujúcom volebnom období 1998 - 2002. Tomu sa musí podriadiť úsilie budúcej vlády a príslušných rezortov vrátane výborov Národnej rady SR pre zahraničie a pre obranu a bezpečnosť. Na všetkých úrovniach bude potrebné presadzovať zásadu, že bezpečnosť Slovenska je súčasťou širšieho rámca európskej a svetovej bezpečnosti. Preto všetky naše opatrenia musia sledovať základný cieľ - budúce plnohodnotné členstvo v NATO.
Autor: PETER OŠVÁTH Autor je predseda sekcie Programovej rady DU
