Cobra Múzeum moderného umenia je ďalším výtvarným magnetom liberálneho Amsterdamu

Rembrandt, Vermeer, van Gogh, Ensor, Mondrian - výkladná skriňa holandskej maľby od 17. storočia do prvej polovice storočia nášho. Kultové postavy amsterdamských výtvarných magnetov pre turistov, ktoré jednoducho nemožno obísť. Druhá polovica storočia moderného, v závere mierne postmoderného umenia je v Holandsku v znamení výtvarnej skupiny CoBrA - čiže začiatočné písmená európskych metropol Copenhagen, Brussel, Amsterdam. A hoci teda spoluzakladatelia skupiny pochádzali aj z Bruselu (Christian Dotremont, Joseph Noiret) a Kodane (Asger Jorn), charizmatické postavy Cobry vzišli práve z Amsterdamu - Karel Appel, Constant, Pierre Corneille. Skupina oficiálne trvala len tri roky, pričom jej najvýraznejšie osobnosti (k uvedeným treba ešte spomenúť Belgičana Pierra Alechinského) následne významne ovplyvňovali aktuálne svetové pohyby v maľbe. V čase svojho rozpadu pôsobilo v Cobre päťdesiat výtvarníkov - medzi nimi aj český maliar Josef Istler. Bolo len prirodzené, že Holanďania sa nemohli zmýliť, keď pred dvoma rokmi na predmestí Amsterdamu v Amstelveen sprístupnili parádnu budovu netradičného pôdorysu domáceho architekta Wima Quista s názvom Cobra Múzeum moderného umenia. Počas tohto obdobia sa dostalo múzeum do všetkých bedekrov a na zozname turistických ciest po liberálnom a nezaťaženom Amsterdame sa spomína jedným dychom s Rijkmuseom, Stedeljikom či Múzeom van Gogha. Prvé podlažie je určené pre stálu zbierku členov skupiny Cobra, na prízemí a v priľahlom parku sa prezentujú premenlivé expozície. Vystavená maliarska ale i sochárska kolekcia Cobry azda nemá slabého miesta. Takmer dvojstovka exponátov transparentne rozpráva o dôležitých výtvarných názoroch jej autorov: hľadaní originálnej kreativity a spontánnosti výtvarného výrazu, inšpirácii ľudovým umením, umením prírodných národov, nezaťaženou kresbou detí, ako aj mentálne postihnutých ľudí. V tejto línii to možno v dvadsiatom storočí nie je nič originálne, veď taký Picasso, Klee či Miró tiež sledovali podobné súradnice, avšak explozívna energia novej optiky posúva Cobru k originálnemu prejavu. Na prízemí sú do 2. novembra sprístupnené koláže a asambláže Eugena Brandsa, člena Cobry, ktorý sa od 16. novembra do 11. januára budúceho roka predstaví v Cobra Múzeu moderného umenia aj prácami na papieri.